Jana Dratvová
Rozsudok v mene republiky bez vyznačenej vykonateľnosti je nanič
Pod oknami práve zaparkovalo Espero. Bordové... Neparkuje tu bežne, asi k niekomu prišla návšteva. Po dlhšej dobe, znovu pri pohľade na tento typ a farbu auta, cítim srdce v hrdle a pred očami sa mi ako film spúšťa jeden z najhorších zážitkov, aké so sebou neustále vláčim. Dvadsiatytretí apríl roku 2006. Som presvedčená, že tento dátum zostane v mojej pamäti navždy. Navždy budem mať pred očami obraz, ktorý sa mi naskytol pri pohľade z okna. Navždy si budem pamätať pocit, ktorý ma zovrel vo svojom náručí. Strach, nemohúcnosť, hrôza... Na parkovisku pod našimi oknami horelo.