Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Kto by to bol povedal, že sa dožijem dvojciferného čísla mojich úvah nad viazanými veršami. Pôvodne som mal v pláne len ozrejmiť pisateľom, prečo sa ich najúprimnejšie slová vtesnané do rýmovaných básničiek stretávajú s kritikou.
Všetky cestu vedú do Ríma. Pri viazanom verši do rýmov. Niekedy v minulosti som bol spomínal, že všeobjímajúce slová z abstraktnej palety toho príliš neprezradia.
Dosť bolo „hnidopišných“ príspevkov o hľadaní kazov na slovách zrkadliacich city! Nastáva čas hľadania staronových spôsobov tvorby strof.
Máme to v suchu! Vieme rýmovať, ovládame prízvuky, 19. storočie sme charitatívne venovali národniarskym spiatočníkom a všeobecné banálne slová i témy sme speňažili v masmédiách. Ej, veru, svet nám leží pri nohách
Doteraz som sa držal v intenciách nášho materinského jazyka, ale nastal čas zabŕdnuť aj do významu slov. Vopred upozorňujem, že ide o subjektívne pojednanie a nie je to ani zákon a ani nariadenie.
Pokračujem v lacných riešeniach pri tvorbe viazaných veršov. Minule sme rýmovali prípony a tvorili gramatické rýmy, dnes sa pozrieme na dedičstvo minulých storočí.
Predstavte si básnika, ktorý zvládol gramatiku, slabikovanie do rytmu, píše sylabotonické skvosty... A na facebooku alebo v súťažiach mu just nejaké podvratné živly kritizujú takzvané „lacné“ rýmy.
A je to tu! Teraz sa dozviete, prečo takzvaní náročnejší čitatelia mnohým rýmovaným básňam vyčítajú, že v nich kolíše rytmus.
Na facebooku som pred časom zverejňoval laické rozpravy o tvorbe viazaného verša pod názvom Slovenčina naša každodenná. Aby sa nestratili, načínam túto sériu textov i na blogu.
Ohlasovanie edičných plánov českých komiksových vydavateľstiev beriem už roky ako povinnú jazdu, kde ma takmer nikdy nič neprekvapí. Ale vždy sa teším na moment, kedy k tomu prekvapeniu predsa len dôjde.
Kultúra. Umenie. Čo s týmito otravnými javmi robiť? Malá lamentácia nad stavom spoločnosti bez nároku na jedinú pravdu, honorár, tobôž štátnu pomoc.
Malá úvaha nad tým, čo sa deje po nete a čo očakávam od „dobrej“ poézie ja sám. Bez nároku na jedinú pravdu.
Perex. Zadať aspoň deväťdesiatdeväť znakov, to je často viac, ako obsahuje samotná báseň. Jedna náladová na večer.
Menej je niekedy viac. Velikáni nemusia popísať stohy papierov, aby niečo povedali. Niekedy stačí málo. Ako Janovi Skácelovi a jeho Smuténke.
Knihy poézie sú ako dinosaury. Aj keď už vlastne vyhynuli, každý rok nachádzam nové a nové dôkazy o ich existencii. Jeden z mojich nedávnych objavov pomenovala Marta Franeková milým slovom Rozprávanky.
Vesmír je údajne nekonečný, ale to je vraj aj ľudská hlúposť. Dnes má krajina neobmedzených možností jednoslovné pomenovanie - internet.
Sonet z Britských ostrovov je mi bližší ako kontinentálny. Obkročný rým mi nejde od ruky, vždy sa cítim, akoby som definoval kostrbatosť.
Dozrel čas na ďalšiu nekompromisnú sondu do knižnej produkcie Pars Artem, vydavateľstva orientovaného majoritne na internetovú literárnu tvorbu. Aká je kniha Pomiluj ma, keď umrie láska od debutantky Neullior Aeternum?
Ján Tazberík je jedným z našich popredných básnikov. Inými slovami, nechcel by som robiť anketu, kto ho pozná, o poznaní jeho diela ani nehovorím... Básnická zbierka Spodný bod svetla (2014) nám dáva príležitosť zmeniť to.
Elektronické knihy nijako zvlášť nesledujem. Dnes je „iks“ platforiem, kde vychádza ypsilon zbierok rôznorodej kvality. Jednou z nich je aj Miluj ma viac.
