Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Načínam novú sériu textov o ustálených formách strof v rámci viazaného verša. Na úvod si dovolím historické okienko, tak buďte zhovievaví, ďakujem. Strofy, ktoré tu iba spomeniem, následne opíšem v samostatných textíkoch.
To, že existujú rôzne formálne upnuté strofické útvary, sme si už dostatočne ukázali. Tým však ich potenciál nekončí. Bez ohľadu na to, či píšete viazaným alebo voľným veršom, vaše slová zaberajú určitý priestor.
Som tu s ďalšou malou úvahou, tentoraz sa pozriem na zúbky avantgarde. Oproti viazanému veršu ide o mladšiu záležitosť, z globálneho pohľadu je to jedno.
Každý poeta, čo má ambíciu stať sa pokračovateľom antickej veľkosti, prípadne má latinský syndróm učenectva, sa s desivou nočnou mórou už stretol.
Nedávno mi facebook pripomenul očividnú samozrejmosť – väčšina konzumentov a tvorcov tamojšej poézie stotožňuje poéziu s vyjadrením citov autora. Je to naozaj tak?
Používanie čiarok, bodkočiarok, výkričníkov, otáznikov, bodiek, dvojbodiek, ale aj dĺžňov, mäkčeňov a pod. by človeka so základným vzdelaním mali ako-tak naučiť na základnej škole.
Ovládli sme rytmus, stopujeme lepšie než Winnetou, rýmy sa nám klaňajú, čo by sme ešte tak mohli dodať? Správne – trópy
Matematika pre nič, zanič. Penta (nemýliť si s podnikaním) a hexameter. Ako sme si pred časom povedali, metrá pozostávajú zo stôp a tie sa skladajú z viacerých slabík.
Kto by to bol povedal, že sa dožijem dvojciferného čísla mojich úvah nad viazanými veršami. Pôvodne som mal v pláne len ozrejmiť pisateľom, prečo sa ich najúprimnejšie slová vtesnané do rýmovaných básničiek stretávajú s kritikou.
Všetky cestu vedú do Ríma. Pri viazanom verši do rýmov. Niekedy v minulosti som bol spomínal, že všeobjímajúce slová z abstraktnej palety toho príliš neprezradia.
Dosť bolo „hnidopišných“ príspevkov o hľadaní kazov na slovách zrkadliacich city! Nastáva čas hľadania staronových spôsobov tvorby strof.
Máme to v suchu! Vieme rýmovať, ovládame prízvuky, 19. storočie sme charitatívne venovali národniarskym spiatočníkom a všeobecné banálne slová i témy sme speňažili v masmédiách. Ej, veru, svet nám leží pri nohách
Doteraz som sa držal v intenciách nášho materinského jazyka, ale nastal čas zabŕdnuť aj do významu slov. Vopred upozorňujem, že ide o subjektívne pojednanie a nie je to ani zákon a ani nariadenie.
Pokračujem v lacných riešeniach pri tvorbe viazaných veršov. Minule sme rýmovali prípony a tvorili gramatické rýmy, dnes sa pozrieme na dedičstvo minulých storočí.
Predstavte si básnika, ktorý zvládol gramatiku, slabikovanie do rytmu, píše sylabotonické skvosty... A na facebooku alebo v súťažiach mu just nejaké podvratné živly kritizujú takzvané „lacné“ rýmy.
A je to tu! Teraz sa dozviete, prečo takzvaní náročnejší čitatelia mnohým rýmovaným básňam vyčítajú, že v nich kolíše rytmus.
Na facebooku som pred časom zverejňoval laické rozpravy o tvorbe viazaného verša pod názvom Slovenčina naša každodenná. Aby sa nestratili, načínam túto sériu textov i na blogu.
Ohlasovanie edičných plánov českých komiksových vydavateľstiev beriem už roky ako povinnú jazdu, kde ma takmer nikdy nič neprekvapí. Ale vždy sa teším na moment, kedy k tomu prekvapeniu predsa len dôjde.
Kultúra. Umenie. Čo s týmito otravnými javmi robiť? Malá lamentácia nad stavom spoločnosti bez nároku na jedinú pravdu, honorár, tobôž štátnu pomoc.
Malá úvaha nad tým, čo sa deje po nete a čo očakávam od „dobrej“ poézie ja sám. Bez nároku na jedinú pravdu.
