Erik Kriššák
The Valiant - superhrdinský komiks pre každého
V superhrdinských komiksoch zavedených vydavateľstiev je občas problém naskočiť do rozbehnutého vlaku. V prípade The Valiant to nehrozí.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

V superhrdinských komiksoch zavedených vydavateľstiev je občas problém naskočiť do rozbehnutého vlaku. V prípade The Valiant to nehrozí.

Antológia viac-menej detektívnych poviedok Temná strana Švédska ponúka pohľad predovšetkým na súčasný literárny trend ťažiaci z popularity severskej krimi produkcie, čo sa rúti svetom ako konšpiračné teórie internetom.

Malá pocitovka o ohrození, čo sa na nás rúti. A o susedských vzťahoch. Po čase opäť s autorským komentárom.

Nie, nejde o hanblivú fóbiu obrábačov voľných akrov pôdy. Výraz akrostich označuje jeden z obľúbených spôsobov, akým sa do slov básne vkladajú písmená dávajúce dovedna iný, ďalší, nový význam.

Zbohom, staré verše! O vzhľad nejde, len nech obsah prázdnych hláv nepozná medze! Venované polámaným stonkám stonajúcich lupeňov, ktoré unáša vietor, nevedno kam.

Celý minulý rok som si písal denník v podobe štvorverší. Písanie denníkov je síce pasé ako grécka budúcnosť, občas však človeka prepadne pocit, že nemusí konať racionálne.

Nielen preto, že je teplo, niet síl (a nie je o čom) písať. Ale názov sa mi páči.

Trošku odľahčene o našich depkách, sebatrýznení, partnerských nezhodách a pod.

Nájsť na trhu reprezentatívnu kompiláciu bluesovej muziky je väčší kumšt, než by sa zdalo. Tento rok tomu konečne môže byť inak.

Už dávno sa Lynyrdi nedostali tak blízko môjho bydliska, ako 1. 5. 2015, kedy zavítali do Plzne. Iste, tesne predtým boli vo Viedni, ale ísť do krajiny, kde nielen, že všetkému rozumiem, ale aj postretávam množstvo známych, tomu sa nedalo odolať.

Ženevské podnebie vo mne opäť po čase prebudilo chuť písať.

Áno, viem, ako to znie. Narážka na mäkčeň však iný zámer nemala. Opäť sa vraciam k niekdajšiemu cyklu písania o tvorivom procese, resp. o krízach. Navzdory multimediálnej móde tak činím iba a len písmom.

Málokedy sa v Bratislave zjaví dajaká poriadna rocková legenda z dôb, kedy sa slovo progresívny podobalo na svoju definíciu vo výkladovom slovníku. Áno, reč je o 70. rokoch a pokiaľ mi pamäť ešte sem-tam slúži, v posledných rokoch ma potešili akurát Wishbone Ash, Carl Palmer Band, Cactus a ZZ Top (i keď to je hudba z iného súdku). Taliansky progresívny rock je v našich končinách prakticky neznámy (pár desiatok štatistických odchýlok nepočítam), takže informácia, že k nám 18.3.2015 zavíta Goblin, slávna kapela s väzbou na hororové soundtracky, ma odrovnala. A keď sa k tomu pridá predkapela Persona Grata, asi jediná naozaj fungujúca profesionálna artrocková skupina slovenskej súčasnosti, bolo jasné, že na koncerte chýbať nebudem. Bál som sa jediného – nebudem v menšine voči hráčom na pódiu?

Gary Moore. Jeden z najlepších gitaristov odišiel z tohto sveta 6. februára 2011, čo už sú štyri roky.

Poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski patrí k najlepším autorom fantasy. Právom. Jeho poviedkový cyklus o Zaklínačovi Geraltovi z Rivie, mutantovi, ktorý za peniaze likviduje rôzne rozprávkové príšery a sem-tam i nerozprávkové ľudské beštie, korunoval ambiciózny päťdielny román a padla. Už nikdy viac, všetko bolo povedané, napísané! Žiaľ, Sapkowski sa následne vrhal na kadečo, historickú trilógiu o Reinmarovi vynikajúco začal, slušne rozohral a totálne pochoval bezradným tretím dielom. Podobne jeho poviedky mimo sfér zaklínačovho sveta nemali tú správnu iskru, o nechytľavom románe Zmija nevraviac. A tu zrazu bác ho!