Michal Feik
Moskovský matrix
V Moskve akoby zastal čas. Ulice dýchajú názvami starých čias, ľudia žijú stále v návratoch do minulosti. Budovy zdobia päťcípé hviezdy, kladivá a kosáky. Ľudia akoby boli ponorení do svojho minulého života.
Propagujem zdravý životný štýl od ekologickej dopravy až po zdravé potraviny. Chodím po svete s otvorenými očami, hľadám inšpirácie a snažím sa ich pretaviť do bežného života aj u nás. Venujem sa najmä komunikácii s médiami a marketingu. Zoznam autorových rubrík: Zdravé potraviny, Kultúra, Cyklodoprava, Životné prostredie, Doprava, Názory, Cestovanie, Samospráva, Spoločnosť
V Moskve akoby zastal čas. Ulice dýchajú názvami starých čias, ľudia žijú stále v návratoch do minulosti. Budovy zdobia päťcípé hviezdy, kladivá a kosáky. Ľudia akoby boli ponorení do svojho minulého života.
V Rusku sa nič nezmenilo. Chodníky sú naďalej preplnené ľudmi ponáhľajúcich sa do práce, ulice sú špinavé od čierneho snehu a v podchodoch môžete stále kúpiť hudbu a filmy. Len babička, čo predávala hríby, presunula svoje stanovisko zo železničnej stanice do podchodu metra.
Niektoré dobré zvyky, ktoré platia u nás, vám v Moskve nemusia zaručiť bezpečnosť ani pohodlný pobyt.
Už aj do Moskvy dorazila západná vlna. Prenikajú sem obchodné reťazce aj výrobky. Napriek, tomu však nemám pocit, že by západný štýl Moskvu pohltil. Skôr spestril.
Pätnásť miliónov obyvateľov v kruhu s priemerom asi sto kilometrov, to dá zabrať. Tým skôr, že máloktorý Moskovčan pociťuje potrebu celý deň sedieť doma a nevyužiť možnosti mestskej hromadnej dopravy či auta.
Málokde som sa doteraz stretol s takým širokým výberom CD a DVD nosičov ako tu v Moskve. Ceny sa pritom pohybujú na takej úrovni, že sa vám pomaly neoplatí piesne sťahovať ani z internetu.
Ak by ste si mysleli, že v ruskej metropole stále používajú telegraf, ste na veľkom omyle. Hovory za jeden rubeľ a internet na počkanie. To sú moje skúseností s informačnými a komunikačnými technológiami v Rusku.
Mystika pretkaná skutočnými príbehmi alebo skutočné príbehy v spojení mystifikácie. Tak by sa dal v charakterizovať film Petra Zelenku Rok diabla. Po Knoflíkaroch a Samotároch Zelenkovi priniesol na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch ocenenie za najlepší film. Prostredníctvom obrazu, hudby i príbehov rozpráva o priateľstve, alkohole, Bohu, viere, či hľadaní pravdy. Spojivkom celého filmu je legendárny český spevák Jaromír Nohavica.
Čo vám prvé napadne ak vyslovíte názov krajiny Španielsko? Býčie zápasy? Horúca španielska krv? Španielska dedina? Španielske letoviská? Áno, dnes po návrate z tejto krajiny, môžem potvrdiť, že toto sú atribúty zeme, ktorej domáci hovoria Espaa. A keby len to! Nuž a o tom chcem práve písať. O tom, ako to vyzerá, keď Slovák navštívi Španielsko.