Články od Beáta Grünmannová

Beáta Grünmannová

Vandam dá 200 klikov naraz a rozbije vám nos

Jaroslav Rudiš – Národní třída Malá kniha písaná veľkými písmenami, monológ a občas dialóg a na stranách veľa bieleho miesta. Prehľadné ako Vandamova myseľ. V tej je totiž úplne jasno. Čo je dobré a čo nie, za čo treba bojovať, čo treba udupávať. Pretože Vandam je patriot zo Severného mesta na okraji Prahy. Posledný bojovník. Posledný Riman. Oceľový celochlap. Vandam okolo svojho panelákového sveta stavia vozovú hradbu, jeho sídlisko je pevnosť, kde je doma, ktorú stráži. Má rád poriadok. Narušiteľ pokoja to síce možno nevie, ale podvedome chce byť nepochybne poučený o živote a Vandam mu svojou päsťou objasní všetko potrebné.

10. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 615x
9

Beáta Grünmannová

Sorry Bože, sorry ľudia alebo novoročné čistenie duše

Je predvečer roka 5774. Nejde o žiadny Silvester v predstihu. Nie je to o zábave. Ide o nádej na lepšie ľudské ja, na harmonickejší svet. Na Roš Hašana, židovský nový rok, sa otvárajú tri pomyselné knihy. Do jednej sa zapisujú osudy hriešnych, do druhej osudy spravodlivých, do tretej osudy obyčajných, teda chybujúcich ľudí. Spravodliví sú odmenení okamžite. Ich mená sú vpísané do knihy života. Hriešni to majú spočítané tiež, len presne naopak. Tí, čo sú niekde medzi, majú desať dní na nápravu svojho položenia.

3. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 295x
10

Beáta Grünmannová

Nemilosrdné oko pána Pourtiera vidí Vzťahy v Košiciach

Výstava Vzťahy/ Gilles Pourtier Kasárne /Kulturpark Košice, pavilón Echo Kasárne sú skultúrnené podľa môjho gusta. Veľa bielej, hladké plochy, kontrast s tmavým kovom a ostrovčekmi z dreva. Tlmený lesk malých kociek – pavilónov. Oko oddychuje na povrchu, obsah sa ukrýva vo vnútri. V pavilóne Echo som objavila mikrovýstavu. Volá sa Vzťahy. Autor Gilles Pourtier strávil dva mesiace v Košiciach. Tento tvorivý pobyt sa zmaterializoval do prezentácie, presnejšie do štyroch fotografií, ak som dobre počítala.

30. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 027x
39

Beáta Grünmannová

Dedkovia a babky, ráčte sa konečne pozabíjať navzájom

Je nutné regulovať explozívny nárast počtu seniorov, uľaviť mladým občanom, veď jeden mladý živí sedem starých. Pomôže to zachovať dôchodkový systém, ktorý je na pokraji kolapsu a relatívne zlepšiť štatistiku pôrodnosti. Byť dôchodcom je v podstate zločin. Preto vláda zriadila VRO – Výbor pre reguláciu obyvateľstva. Zatiaľ len v knihe.

22. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 121x
92

Beáta Grünmannová

Psík – samovenčiteľ

Vídam ho každý deň. Je presný ako švajčiarske hodinky. Ráno ide popri ceste, drží sa za bielou čiarou, na kúsku cesty určenej pre chodcov. Keď mu chodník končí, dôkladne sa poobzerá, či nejde auto alebo sa nerúti dvojkolesný darca orgánov, rezko prebehne cestu a zasa cupká popri zábradlí. Každý rok ho tu na Štrbskom Plese stretávam. Celé je jeho revírom, označkovaným do poslednej kvapky psími vizitkami. Prechádza všetky stánky pri parkovisku, obíde veľké aj malé jazero, chvíľu poleží na nejakom pohodlnom mieste a pozoruje cvrkot. Rád sa zoznamuje, letí hlavne na biele fifinky do 7 kíl, ale nie je rasista. Ba ani na pohlaví mu príliš nezáleží. Že radosť nie je vždy obojstranná, dosvedčuje jeho kožuch, s niekoľkými zubne upravenými miestami.

7. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 11 626x
44

Beáta Grünmannová

Volám sa Beáta a som introvert

Pokúšam sa spomenúť si, kedy som si uvedomila po prvý raz, že som „nejaká iná“. Možno vtedy, keď ma otec za trest vyložil na skriňu a ja som zistila, že je to výborné miesto, kde mám pokoj od ostatných účastníkov oslavy mojich štvrtých narodenín? Alebo keď ma vyrvali zo súkromia mojej detskej izby a dali na pol roka do škôlky, aby som si zvykla na kolektív? Svoju privykačku som začala tým, že som si ľahla do hračkového nákladného autíčka a nevyliezla, kým nezavolali otca, aby ma zobral domov. Po zbytok predškolského veku som si kreatívne vymýšľala rôzne choroby. Moja úzkostlivá stará matka na to vždy skočila a ja som mohla zostať doma s omaľovánkou sťaby bolestným v ťažkej chorobe.

21. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 26 738x
280

Beáta Grünmannová

Johny, toto si potontoval

Kto je cieľovým publikom filmu, kde je zápletka slabšia ako v Červenej čiapočke, ale kde zároveň tečie toľko červenej ako v béčkovom horore? Hovorí sa tomu rodinný film. Dieťatko dostane nočné mory a otecko hemoroidy. Má to totiž cez 150 minút.

10. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 449x
3

Beáta Grünmannová

Košice patria nám

Milí pamiatkári, ak by bolo po vašom, žili by sme zrejme dodnes v niečom uplácanom z hliny a slamy. Neviem, či by ste nám povolili elektrinu, je taká nejaká....nepôvodná. Ale irónia bokom. Myslím, že každá generácia má právo zanechať v centrách miest, v ktorých žije, svoju stopu. Nie, nemá sa ničiť, čo je krásne. Ale sú možnosti, len treba chcieť.

4. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 406x
10

Beáta Grünmannová

Dobrovoľná slonovinová veža pre každého občana

Je veľmi veľa vecí, ktoré v živote musím. Chodiť k lekárovi, preberať doporučenú poštu, platiť dane, polievať kvety. Tieto nutnosti neriešim. Akceptovala som, že pokiaľ chcem žiť v existujúcej spoločnosti, spôsobom, ktorý ku mne neprivoláva nežiaducu pozornosť vymáhačských orgánov štátu, musím hrať podľa určitých pravidiel. Ak sa to nebije s mojím najhlbším presvedčením, ak o sebe udržím ilúziu ako o pomerne čestnom človeku, to, čo musím, robím bez frflania. Napriek tomu, verím, že mám právo a aj možnosť vytvoriť si vnútorný ostrov slobody. Na tomto kúsku virtuálnej zeme, či skôr vo vysokej veži zo slonoviny si určujem vlastné pravidlá. A verím, že túto možnosť má každý človek. Sú na tejto bláznivej planéte miesta, kde to ide ťažko. Ale tu, na Slovensku, kde chýba strašne veľa, chvalabohu aspoň tvorbu vnútorného sveta žiadne smernice neobmedzujú

29. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 404x
32

Beáta Grünmannová

Kniha Danielova alebo Hevierov Mene Tekel Ufarsin, I /knihoholizmus

Chcem, aby sa vrátil čas pomalého čítania. Mojím cieľom nie je vyhrať preteky o najrýchlejšie prečítanie práve zhusta propagovanej knihy-of- the-day. Nie. Čítať len pomaly. Aj písať len pomaly a po mále. Dokonca písať o jednej knihe na niekoľkokrát. Keď má kniha viac príbehov ako vianočka prepletených hadíkov, čo mám robiť? Dlhé textové útvary nemám rada. Mám rada veľa krátkych textov. Dlhých práve tak, aby to hlava zobrala a spracovala. Málokto udrží pozornosť dlhšie ako A4. Aj geniálny slovenský spisovateľ Skríba písal len jednu stranu denne. 444 strán Knihy, ktorá sa stane od Daniela Heviera, som čítala veľmi pomaly. Venovala som jej, s prestávkami na občasné vynorenie sa nad hladinu, tri týždne svojich večerov. Kým jej 30-40 nedotknutých konkurentov netrpezlivo vzdychalo na policiach. Neľutujem. Netušila som, že zo slovenského jazyka sa dá vytrieskať tak veľa.

15. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 502x
21

Beáta Grünmannová

Requiem za Angelu Lauferovú

Dnes ráno zomrela naša Angela. Na židovskej obci v Košiciach už nebude nič tak, ako bývalo. Osireli sme. Odkedy mi pamäť siaha, bola tam. Vyberala peniaze v sobotu, roznášala jedlo, chodila na poštu, predávala macesy a víno na pesach, špásovala s izraelskými študentmi, aj keď nevedela po anglicky, či po hebrejsky, otvárala synagógu návštevníkom, bola na každej bohoslužbe, vedela všetko o všetkých. Ak bol s čímkoľvek problém, ak bolo niekam treba ísť večer, ak sa nikomu inému nechcelo, bola tu Angela, choďte za Angelou, vybaví to Angela....plačem. Plačem, keď to píšem.

10. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 979x
15

Beáta Grünmannová

Nie je Gatsby ako Gatsby

Po niekoľkých strápneniach sa v minulosti, som sa rozhodla neodsudzovať niečo, čo som: neprečítala, nevidela, neochutnala, nezažila na vlastnej koži. Po niekoľkých omyloch, keď som sa pri výbere filmov riadila kritikmi, som sa rozhodla, robiť si o dielach vlastný názor a písať si vlastné recenzie. Pýcha, ktorá dúfam nepredchádza pád. Po zhliadnutí Veľkého Gatsbyho z roku 1974 a Veľkého Gatsbyho z roku 2013 som dospela k záveru, že Leo DiCaprio súboj s Robertom Redfordom vyhral na celej čiare. K môjmu kameňovaniu sa dostavte 7:00 zajtra ráno. Ženy s falošnou bradou, samozrejme.

27. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 953x
63

Beáta Grünmannová

Tu je to miesto, kde Sean Penn homeopaticky dávkuje holocaust

Orámované hrubou čiernou linkou a uhľovým očným tieňom, sú oči Seana Penna neuveriteľne modré. Jeho herecký talent zasa zdrvujúci. Starú strapatú rockerskú vranu Cheyenna, životom neisto drobčiaceho podivína s kompletným mejkapom z filmu This must be the place ( Tu to musí byť ), hrá tak, že som úplne zabudla, že ako človek mi dosť lezie na nervy. Taká je sila skutočného talentu. A sila filmu, ktorý prináša po kvapkách terapeutickú lekciu hlavne tým z nás, ktorí sa vyrovnávame, viac, či skôr menej dobrovoľne, s dedičstvom po starých rodičoch a rodičoch. S balvanom menom holocaust. Áno, zasa ten holocaust.

14. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 19 560x
178

Beáta Grünmannová

Sú také filmy ako Coco a Igor

Sú filmy čo nemajú skoro žiadny dej, ale sú vizuálne tak pôsobivé a hudba v nich je tak pekná, že sa človek ani necíti byť scenáristom úplne oklamaný. Len čiastočne. Napokon, že sa pán nemieni presiliť je jasné už z názvu: Coco Chanel a Igor Stravinsky. Tento film, na rozdiel od svojho temer paralelne vzniknutého kolegu s Audrey Tautou v hlavnej úlohe, nemapuje mladosť, či celý život Coco Chanel. Zameral sa len na jednu epizódu. Čas, keď po odchode z komunistického Ruska, prijal ťažko sa pretĺkajúci Igor Stravinsky pozvanie bývať s rodinou vo vile Bel Respiro, ktorú si Coco kúpila na predmestí Paríža. Podľa filmu mali krátky, ale intenzívny pomer, podľa životopisného románu Henry Gidela bol vzťah len jednostranný, zamilovaný bol Stravinsky, Coco ho len finančne a morálne podporovala, nič viac. Pravda je nepodstatná, pre dejiny ľudstva, hudby aj módy rovnako.

27. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 134x
20

Beáta Grünmannová

Poďme sa trochu zohaviť alebo Hadi a náušnice

Johny Depp povedal: „ Moje telo je môj denník a moje tetovania sú môj príbeh“. Z tela sa dnes stále častejšie stáva chladnička, na ktorú lepíme magnetky s odkazmi, prísloviami a pripomienkami. Niečo, čo bolo nie tak dávno vyhradené pre Pepka Námorníka, nudiacich sa obyvateľov nápravnovýchovných ústavov alebo jazdcov na veľkých motorkách, je dávno spoločensky akceptovanou úpravou nášho vonkajšieho obalu. Aj keď, moje osobné rozhodnutie je nechať kožu čistú. Nie preto, že tak v knihe Leviticus prikazuje Biblia. Ale mám rada nepopísané zošity, nedopovedané príbehy. Pretože koľkokrát sa dá premaľovať to isté plátno? Ako dlho ma má baviť pozerať na ten istý obraz? Tetovanie je definitíva a ja mám radšej otvorené konce, mať stále možnosť očakávať zmenu, niečo nové. Tetovanie, piercing, modifikácia tela, to všetko je spôsob sebaoznačovania, stotožnenia sa, verejného prihlásenia sa k niečomu, či k niekomu. K rodine, milovaným osobám, viere, filozofii, kmeňu. Na známosť sa dáva...na veky alebo kým to nezmení laser.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 984x
37

Beáta Grünmannová

Chamec v predvečer Pesachu

Exodus XII:15 Sedem dní jedzte nekvasené chleby, avšak už v prvý deň odstráňte kvas z domov svojich, pretože každý, kto je kvasené – odo dňa prvého až do dňa siedmeho – táto osoba nech je vyhladená z Izraela. Ako vždy, kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Zatiaľ sa nestalo, aby som počas sviatkov nekvaseného chleba našla niekde ležať spolubrata so žemľou v ústach a so sekerou v chrbte. Je to výhradne o slobodnom rozhodnutí. Kto chce, môže sviatok ponímať ako duchovné cvičenie, cvičenie pevnej vôle, prejav náboženského cítenia, pripomenutie si míľnika židovskej histórie. Ak túto potrebu nemá, tieto dni sa nijako neodlišujú od ostatných. Len svoje rožky prežúva niekde nenápadne v kúte.

24. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
53

Beáta Grünmannová

Čí je antisemitizmus v Hemingwayovej prvotine

Čítať nanovo niečo dobré, je ako stretnúť starého priateľa a zistiť, že ho vlastne nepoznáme. Múdra veta. Po viac ako dvadsiatich rokoch som si znovu prečítala Fiestu ( Slnko aj vychádza ) od Ernesta Hemingwaya a neviem prečo, až teraz som si uvedomila, ako výrazne je v knihe prítomný antisemitizmus. Asi som, mladé dievča v čase pred zamatovou, viac hltala opisy bohémskeho Paríža, rybačky v Pyrenejách a býčich zápasov v Pamplone, vzdialených hviezdne roky od môjho vtedajšieho života. Asi, socialistickou tlačou a televíziou ohlupovaná, som nadávanie na Židov a sionistov považovala za tak prirodzenú súčasť bežného koloritu a obecného slovníka, že mi to ani neprišlo divné. Ale prešiel čas, skúsenosti pribudli, prahy citlivosti sa posunuli a zrazu, kniha predtým veľmi obdivovaná, vyvoláva otázky.

11. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 683x
71

Beáta Grünmannová

Za dverami kóšernej jedálne

Vojdem malými dverami v mreži. Prejdem dvor, nakuknem a pozdravím v Dome zlatého veku, zakričím haló do kancelárie. Potom vyšliapem pár schodov a som tam. V priestoroch, kde zastal čas , kde nestarnem. Chodievala som sem už ako gymnazistka. Starý písací stolík, na ktorom sú jedálne lístky, hrnček na stravenky, zelená a oranžová fixka a predpotopný telefón, neochvejne stoja bok po boku celých 30 rokov, čo to tu poznám. S otcom sme sa zvykli zastaviť skoro každú sobotu na kuraciu polievku, šólet, kugel zo strúhaných zemiakov a super „cviklu“ s chrenom. Šéfovali tomu starí bratia G. v klobúčikoch, jeden milý, druhý vtipný. Vždy si prisadli, s rozžiarenými očami vysypali novú dávku super frkov, neviem, kde mali tú bezodnú zásobáreň schovanú. Keď odišli, stratila sa spolu s nimi.

25. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 714x
56

Beáta Grünmannová

Bezradní Naumovia (o románe Michala Hvoreckého Naum)

Každá žena má typ mužov, ktorý ju irituje. Ja mám dva. Jeden, ktorý pracovne nazývam bavorské mastné prasa a druhý, ktorému môžem odteraz hovoriť Naum. Je to odroda intelektuála, našťastie len jedna z podmnožín tejto skupiny mužov. Je to muž, ktorý vám dá zreteľne najavo, že má vedomosti. Má načítané, má napozerané. Hodí na vás toľko mien, že sa vám zaparí google. Má pár obskúrnych záľub, hlboké znalosti niečoho nudného, ale vznešeného, ako je povedzme font písma alebo umenie variť kávu. Tie sú dovedené po hranicu dokonalosti, určite však k istej forme sebauspokojovania. Čitateľ slabšej povahy môže od knihy odchádzať so sklopenými ušami a stiahnutým chvostíkom, v domnienke, že mu uniklo veľa dôležitého. Možno o to ide. Koketne sa dvihnúť nad „tupú“ masu, ktorá nerozumie nášmu naumovskému kódu.

14. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 413x
72

Beáta Grünmannová

Murakamiho špagety

Durum semolina, zlatá pšenica vejúca na poliach Talianska. Viete si predstaviť, akí užasnutí by Taliani boli, keby vedeli, že to, čo exportovali v roku 1971, bola v skutočnosti osamelosť? ( Haruki Murakami )

5. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 165x
46

Beáta Grünmannová

Zoznam článkov blogera