sestra Hermana
Ako som oslávila MDD
Keďže som už vyrástla z detských topánok, mohlo by sa zdať, že tento sviatok odignorujem. Ale ja teda nie! Milujem detské sviatky, veď dieťaťom Božím som stále.
Som rehoľná sestra. Píšem o všetkom, čo mi "brnkne" do nosa. Píšem poéziu a teším sa zo stretnutia s ľuďmi. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Próza, Zamyslenia, Spiritualita, škola a zážitky z nej, Rozprávkovo, Súkromné, Nezaradené
Keďže som už vyrástla z detských topánok, mohlo by sa zdať, že tento sviatok odignorujem. Ale ja teda nie! Milujem detské sviatky, veď dieťaťom Božím som stále.
Stáva sa to. Príde kríza. Problém, ktorý sa zdá neriešiteľný. Možno ho zapríčinili ľudské reči, možno vlastná neschopnosť. A potom sa chce so všetkým skoncovať.
Deväť úžasných dní. Deväť dní s chorými a pre chorých. Aj takto môže vyzerať cesta k miestu, ktoré kresťania nazývajú pútne miesto. Pre mňa týmto miestom boli Lurdy.
No...napísala som článok. A ľudia sa chytili. Prvýkrát sa mi stalo, že mi prišiel urážlivý mail ako reakcia. Nevadí.
Myslela som si, ze rozumiem svojej materčine. Niektorým slovám v poslednej dobe prestávam rozumieť.
Poznáme sa už niekoľko rokov. Bola milou spoločníčkou všetkých osláv, všetkých vedela zabaviť. Teraz prežívala problém a prišla za mnou s vetou: Aj tak viem, že ma odsúdiš.
Niekedy sa mi zdá, že pomoc v súčasnom svete je len akousi rozprávkou. Nezištná pomoc sa vytráca a hovoríme o nej iba deťom, keď sa blíži Mikuláša alebo prichádzajú Vianoce. Ale táto pomoc predsa len existuje.
Žiadny architektonický zázrak. Veď kto by už chcel žiť v dome, kde vám každý vidí až do kuchyne.
V dobe elektronickej pošty a sms správ si človek ani nespomenie, že stará dobrá a osvedčená metóda ako pozdraviť priateľa, je poslať list.
Kde sa vzal, tu sa vzal...na stole bol spis a ja mam napísať projek na niekoľko miliónov. Názov: Hospic. A tak si kladiem otázku, čo to vlastne je. Keď mi to už bolo všetko jasné, rozhodla som sa, že sa podelím, aby aj iní vedeli, čo je hospic a ako to tam funguje.
Len tak pozeram na diskusie ostatných spolublogerov. Je to zaujímavý pohľad. Občas nevinná téma rozpúta vojnu. Občas trefná téma nezasiahne nikoho.
Aj vy máte určite veľké množstvo priateľov. Nemyslím kamarátov a ľudí, ktorých sa okolo vás moce celé tucty. Myslím človeka, na ktorého sa môžete kedykoľvek spoľahnúť.
Urobila som to... Jednoducho som si dovolila písať o kláštore. A strhla sa búrka a rôzne reakcie. Kláštor nie je len symbol z novodobej literatúry, ani stredoveká pevnosť. Kláštor je realita, ktorú žije množstvo ľudí po celom svete. Nie sme voči nim len trošku netolerantní?