sestra Hermana
Moje svedomie
Skúste ma prinútiť nepovedať pravdu? Skúste ma prinútiť k tomu, aby som kradla? Neprinútite ma. A poviete si, že tak je to správne. Nemôžeme byť predsa nútení k zlu.
Som rehoľná sestra. Píšem o všetkom, čo mi "brnkne" do nosa. Píšem poéziu a teším sa zo stretnutia s ľuďmi. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Próza, Zamyslenia, Spiritualita, škola a zážitky z nej, Rozprávkovo, Súkromné, Nezaradené
Skúste ma prinútiť nepovedať pravdu? Skúste ma prinútiť k tomu, aby som kradla? Neprinútite ma. A poviete si, že tak je to správne. Nemôžeme byť predsa nútení k zlu.
A tak to opäť prišlo! Cez hlučnú pyrotechniku sme opäť o rok starší. Prípitok so šampusom nás robí o niečo múdrejšími (In vino veritas).
Tak a už to máme za sebou. Skončili sviatky, skončili dni voľna, skončil zhon. Ale prežili sme tieto sviatky skutočne?
Človek asi každý deň nie je pri lôžku zomierajúceho človeka a nedrží ho za ruku. Mne sa takáto príležitosť naskytla.
Dnes ráno sa zobudím (alebo lepšie povedané budík ma zobudí) a pri pohľade z okna skričím od radosti. Sneží.
Mnoho ľudí si položilo otázku v čom spočívala charizma Jána Pavla II., keď za ním prichádzalo tak veľa mladých ľudí.
Začiatok novembra patrí ľuďom, ktorí nás už predbehli do večnosti. Ich telesné pozostatky odpočívajú v zemi a my im dávame na hroby kytičku a sviečky.
Poznáte to. Upečie sa koláč, otvorí sa bonboniéra. Všetci sa s chuťou pustia do sústa, ktoré je na stole. Na tácke či v dóze ostane posledný kus.
Nie, nie je to fráza. Žijem v dome, kde je množstvo starých ľudí a denne sa dívam na ich starobu a na jej prežívanie. Čoraz viac si uvedomujem, že staroba je ovocím života.
Ráno zazvnoní budík a večer si ľahnem spať. Deň ako každý iný. Taký deň volám všedný.
Všetci okolo mňa sú chorí. Kašľú, kýchajú, smrkajú. A tak mi neostáva nič iné len brániť sa proti bacilom.
Kráčam po ulici a niekto si predo mnou odpľuje a povie: Mníška. Iní s úctou povedia, že som rehoľná sestra a slušne sa pozdravia.
Každý človek má nejaké to úslovie, ktorým si v živote pomáha. Je to taká rečová barlička, človek ňou podopiera svoju reč a toto vyjadrenie je pre neho typické.
Keď vystrája malé dieťa zvykne sa mu povedať, že sa nezmestí do vlastnej kože. čo však v situáciách, keď človek je primalý na vlastnú dušu?
Často sa mi stáva, že keď niekto odíde, v mojej duši zostáva prázdno. Tento rok odišli mnohé osobnosti, ktoré priamo či nepriamo zasiahli do môjho života.
Občas idem do hôr a vidím tam pavúkov, ktorí lezú po vysokých a kolmých skalách. Volajú ich horolezci.
Spravodlivosť je pojem. Krátky slovník slovenského jazyka ho definuje ako objektívne hodnotenie, rešpektujúce právo iných.
Občas sa to stane. Niekto príde a rozplače sa predo mnou. Porozpráva životný príbeh a nič nechce, len vypočuť. A tak počúvam.
Nie, nejde o nejakých zabudnutých hrdinov z Dumasových románov. Ide o mojich žiakov – tretiakov, ktorí mi v poslednom období udeľujú jednu lekciu za druhou.
Už stará múdrosť hovorí, ak sa do niečoho nerozumieš, tak sa do toho nepleť. Zisťujem však, že na Slovensku žijú iba odborníci na všetky vedy a zručnosti.