patrik horník
Žilina vs. Chelsea alebo O staršom a mladšom bratovi
Včerajší dlho očakávaný zápas dopadol viac ako očakávane, aj keď sme dúfali v niečo inšie, lenže...
Ahojte, zdravím Vás. Vďaka za návštevu.Pekný deň vždy a všade :). Zoznam autorových rubrík: všednosti, nevšednosti, snár, po víkende, príroda, rodinka, trošku vážne, trošku nevážne, Súkromné, Nezaradené

Včerajší dlho očakávaný zápas dopadol viac ako očakávane, aj keď sme dúfali v niečo inšie, lenže...

Aké jednoduché je zneužiť nejakú moc a nevadí, že to ide na úkor nejakej ľudskosti. Stačí sa správať podľa pravítka a vedieť zákon použiť, keď sa to hodí. Všetci sa nejako správame. Ale všetci by sme nemohli zastávať určité posty, hlavne také, kde je styk s verejnosťou, hlavne také, kde by sme mali byť verejnosti pomocou a nie záťažou. Áno, vravím o našej polícii. Chcem len uviesť tri príbehy, ktoré sa nám behom jedného roka stali:

Zhruba v máji 2009 som bol povýšený v práci. Vyzeralo to, že drina sa pomaličky zúročí aj do pracovného postupu. Lenže nie vždy cesta hore musí znamenať cestu hore...

Nové mesto nad Váhom, predajňa Tesco, stojím v rade pred pokladňou a zrazu sa tu odohrávajú pre mňa absolútne nepochopiteľné veci...

Jeden bol starší, druhý mladší, tak to už býva :). Žili spolu v povojnových časoch v malej dedinke pod Tatrami. Mali ešte troch bratov a dve sestry. Všetko by asi ostalo v poriadku, keby.....keby nevyrástli.

Dva roky-čas za ktorý som nenapísal ani jeden blog....nechcelo sa mi, nemal som o čom, nevedel som....nie je to vôbec podstatné. čo sa za dva roky vlastne udialo, vecne povedané:

Krásny deň bol stvorený na prechádzku, takú jednoduchú....

Dovolenka splnila svoj účel, oddýchnutý som sa mohol vrátiť do práce. Nejaká opekačka, nejaký výlet do Tatier, idylické počasie, no jedna báseň. Jeden tieň sa však našiel, a to pohľad na moje rodisko Veľkú Lomnicu...

Tri krátke fotopríbehy - jednoducho trošku vymyslené story na rôzne fotky pri rôznych príležitostiach.

Dnes som si uvedomil, že vlastne je už 31.7.....

Teraz už mamina Ajcik, vždy vyzerala, ako keby mala skonať. Ani nedorástla na normálnu veľkosť mačky, ale susedov kocúr si myslel niečo iné...

Človek je tvor primitívny, ovplyvňuje ho základný, často mám pocit až zvierací pud...

Kvety, rastliny a dreviny. Pre nás možno všedné, po bližšom preskúmaní sa väčšinou stávajú nevšednými. To isté sa môže stať aj po vzhliadnutí týchto obrázkov, alebo to bude naopak? Možno čo je Vám nevšedné Vám takto zovšednie....

Človek ako prvú spracuje najprv tú zlú myšlienku, ktorá ústi do toho, že sa s ňou musí podeliť. Je tu nespočetne veľa kritických článkov a v pomere ku tým kladným ani nehovoriac. Je to akosi prirodzené, že ak sa stane niečo dobré, väčšinou stačí, že sa to stalo a nejak sa to už nepodáva ďalej...

Nedeľné dopoludnie - počasie nám jasne signalizovalo, že by som nemal váhať a zobrať Giu na prechádzku, nakoniec to bola taká zrýchlená prechádzka. Načo brániť človeku a psovi v pohybe, tak sme si zabehali....

Takto predvčerom ráno sa na svet chystali dve malé kozliatka, ktoré boli zatiaľ ešte v maminom brušku....

Bol asi prvý, dá sa povedať, ozaj jarný deň, sobota, koniec marca. Už sme čakali na ten signál, ktorí nás vyženie niekde von. Teraz už začínajú byť teplé dni normálnou vecou no v tomto období to bola vzácnosť. Rozhodnutie padlo...ide sa na čachtičák.

Piatok, ideálny deň na to, aby sme nadávali, aká je práca hnusná, ako za ňu nič nie je, aké je šťastie, že konečne ide víkend a podobne....

Vraví sa tomu, že domáce hospodárske zvieratá. Možno sa to stáva raritou už aj na Slovensku. Aspoň ja mám ten pocit....