Ahojte, zdravím Vás. Vďaka za návštevu.Pekný deň vždy a všade :). Zoznam autorových rubrík: všednosti, nevšednosti, snár, po víkende, príroda, rodinka, trošku vážne, trošku nevážne, Súkromné, Nezaradené
Je hlboká noc, asi tak dve hodiny po polnoci. Manželku prebúdza strašný hlad nášho Samka, mňa samozrejme nie, veď som hluchý jak peň a navyše spím na mojom jedinom zdravom uchu. Katke tento krik pripomína konkrétnu pieseň od Aerosmith. No pánabeka :)...
Idem v piatok poobede z roboty a vidím, že suseda oberá jabĺčka. Tak ako káže dobrý zvyk na kopaniciach, pristavím sa na kus reči.
Je piatok poobede a ja som nešťastný iba z jedného dôvodu. Mojej mamky vnuk, teda môj syn, zasa neuvidí svoju babku. On to samozrejme ešte nevníma, ale vnímam to ja. Vnímam aj to, že jej jediný syn nemôže byť zasa s otcom a mamou.
Koncom septembra som vyslovil svoju oficiálnu nechuť nad knihou a radami pána Bukovského. Z celého toho mi vyšlo, že som ešte príliš mladý, aby som ocenil veľkosť tohto človeka. A nie príliš skúsený, aby som zbadal, akú galibu si robím, keď nepočúvam rady tohto doktora s veľkým D a malým r. Hlboko som sa zamyslel (1 minútu a 6 sekúnd), ba aj troška ma pichlo v zadnom laloku priečne postaveného mozgu z horizontálnej strany hlavy, rovno tam nad buľvami. Zobral som si rady k srdcu a dnes chcem vykonať nápravu, ktorú som spôsobil svojim nezodpovedným správaním sa. Áno, konečne som patrične zostarol a zmúdrel, takže na revanš pán Bukovský....od tohto roku 2010 je 2. októbrová sobota v našej rodine vyhlásená ako deň za zdravú výživu....deň Dr. Bukovského.
Už som ju tu nespomínal dobre dlho. Gia nám medzitým povyrástla, do dĺžky, do šírky i do výšky, teda priam 3D vyrástla. Ale ona 4D, ešte som zabudol do krásy. I prišli na ňu chúťky sexuálneho charakteru, tak sme sa podujali vyhovieť jej.
Tento slogan a ešte jeden - Ja nemusím, ja ho už vidím..., nás zanedlho čakajú, a preto sa už teraz treba pripravovať na najkrajší čas v roku. Pred týždňom, keď som pustil king Elvisa a jeho vianočné piesne v práci, pozerali na mňa ako na magora. Môj argument bol jednoznačný, musíme držať krok s dobou. Pozrime sa do našich supermarketov.
Jednoduchá situácia, jednoduché riešenie. Poslať balík, predsa poštou, podotýkam tou slovenskou poštou. Komplikácie sa začínajú, jeden balík má viac ako 15 kíl.
Mám takú záľubu...veľmi nepeknú, a to robiť svojmu synovi zle. Prečo to vlastne robím? Mám na to nejaký dôvod? Mám?
... a všetko sa doserká. Aj ja som to zas a znova skúsil, síce sa nikomu nič nestalo, ale ani nič sa nepodarilo. Myšlienka prečo pomôcť bola jednoduchá, suseda chcela zaviesť internet...
Náš malý má tú smolu, že nemá bratrancov. Teda má jedného, ale ten je už na neho veľký. Aspoň tak sa tváril na začiatku. Náš ani jeden rok a on 8 rokov. Čo my od neho žiadame, od velkáča, ktorý už chodí do školy, aby sa bavil s takým malý prckom. Tak aj bolo, kým neboli dlhšiu dobu spolu.
Pri spomienke na moju babku, ktorá tu skončila svoju dráhu pred dvanástimi rokmi (nemyslím na blogu, ale na svete :) ), mám vždy nejaké šteklenie v žalúdku. Asi preto, že si ju pamätám ako ženu (aj keď pravdupovediac, nikdy som ju nevnímal ako ženu, len ako babku :) ), ktorá mala na všetko odpoveď, všetko vedela odôvodniť a všetko vedela dať do poriadku. Aale hlavne preto, že vždy som mal pocit, že nemám mamku a babku ale dve mamky...
Mám manželku na materskej dovolenke. Všetko by bolo v poriadku, keby sme nebývali na kopaniciach. Aj to by bolo v poriadku, keby sme sa neprisťahovali pred dvoma rokmi. Aj to by bolo v poriadku, keby sme tam niekoho poznali...
Nie, že dnes. Tento rok je pravidlom, že nám netečie aspoň raz do týždňa. Vybabrem ja s vami...
Zavolá ona a zdvihne on: Ona: "Ahoj" On: „Ahoj" Ona: „No, tvoj syn spal zasa dlho. Necelých 45 minút." On: „No však to je dlho, nie?" Ona: „A ty si nepočul tú iróniu, keď som ti popri tom ukazovala úvodzovky?" On: „Aha ja blbec, no už som načisto hluchý :)"
Na Vianoce som dostal knihu od pána Bukovského...keby ja vedel, čo za čurbes mi chce narobiť v hlave a ešte viac v tele, tak ani sa do nej nepustím, ale nakoniec som ju chvalabohu už dočítal ...a teraz ako ďalej?
Keďže väčšinou strážim večer synátora, pripadne mi tej cti popozerať si pri tom nejaký ten podvečerný program. Včera to bolo zapnuté na markíze, aj som prepínal, ale keď som videl, kto je v spoločnosti v „kulinárskom programe" Bez servítky, tak som mal tušenie, že by to mohlo byť aj Bez rozumu a nesklamal som sa...
Perfektná téma na spracovanie...kniha. Kniha, ktorá nás už sprevádza od pradávna. Niečo, čo som uznal, že má konečne zmysel, aby bol kvôli takejto téme na Slovensku ošiaľ. Prišla relácia Moja naj kniha (či ako sa to volá). Závidel som bratom Čechom, že už aj oni majú svoju naj knihu, preto som sa veľmi potešil, keď som videl, že tento formát je už aj u nás. Len mi je záhadou, že doteraz som z nej videl len pár minút.
Včera som sa dozvedel, že celý týždeň budem mať aj ja sviatok. Je totiž medzinárodný týždeň nepočujúcich. Keďže mám iba jedno ucho nefunkčné, nemôžem si prisvojiť tento týždeň celkom ale aspoň tak na polovicu. Uchu to však nevadí, už od rána prijíma veselo gratulácie :)
Veselé slovo s veselým obsahom, po ktorom býva tiež veselo. Ale mne v piatok nebolo...
