Lenka Hruščáková
Sila úsmevu - ďalší účinný nástroj k sebaláske
Chcete sa mať radi? Tak sa usmievajte! Nečakajte na vhodnú chvíľu, na dobrý vtip... jednoducho sa rano zobuďte a prinúťte sa usmievať. Že to znie bláznivo? Tomu verte..
Zámerom mojej tvorby je trochu inšpirovať, trochu pobaviť a trochu poštekliť vnímanie. V ideálnom prípade to všetko skĺbiť do jedného.

Chcete sa mať radi? Tak sa usmievajte! Nečakajte na vhodnú chvíľu, na dobrý vtip... jednoducho sa rano zobuďte a prinúťte sa usmievať. Že to znie bláznivo? Tomu verte..

Nepoznám veľa ľudí, ktorí by nemali zabudovaného kritika vo svojej hlave. Hlas, ktorý im hovorí, čo by mohli urobiť lepšie. Čo by mali urobiť inak. Čo pokazili.

Poďme sa o sebe dozvedieť zase niečo nové. Túto teóriu som objavila náhodou. Keď som si ju začala študovať, začala mi poskytovať veľa odpovedí...

Keď som sa pýtala ľudí, čo pre nich znamená žiť autenticky, odpovedali mi, že žiť bez pretvárky, prirodzene tak ako to cítia, skutočne, tak ako malé deti, keď sú sami sebou. Žiť v súlade s tým, ako sa cítime.

Hovoria nám, mali by ste sa mať radi, ale nepovedia ako. Ak nás to nenaučili v detstve, resp. ak nás to odnaučili, tak sa to budeme musieť znovu naučiť sami.

Tento článok je pokračovaním predošlého, a je o tom, aké následky zanechalo naše detstvo a prečo sa nám opakujú isté situácie v živote a to predovšetkým vo vzťahoch. Cez vzťahy sa v momentálnej dobe ako ľudia učíme sami o sebe.

Do 6 rokov nášho života sa zakorenia do nášho podvedomia takmer všetky presvedčenia, ktoré o sebe máme a takmer všetky myšlienkové programy, ktorými sa riadime.

Ani neviem, kde začať. Sú to síce už dva roky, odkedy som bola ako aupair na Korzike, ale spomienky ostali a nie je ich málo. Bola to naozaj skúsenosť s veľkým S, a preto som sa rozhodla nenechať si ju iba pre seba.

Nadávame na ten facebook... že nám žerie čas, že už sa s ľuďmi nestretávame a máme iba povrchné vzťahy a hlavne... že sa všetci majú tak krásne a šťastne, a my sa tak cítime horšie? Možnože závidime?

Milujem cestovanie vlakom. Milujem to, pretože sa mi vtedy dobre číta, píše a pozoruje ľudí. A ako to už býva zvykom, niekto sa mi prihovorí, zdieľa so mnou svoj životný príbeh a poskytne mi tak námet na knihu. Ako práve dnes...

Už dlhšie sa zaoberám tématikou dobrá medziľudská komunikácia. Začalo ma to zaujímať, pretože som sa chcela naučiť, ako lepšie reagovať na negatívne situácie.

Toto je článok, ktorý venujem každému, kto si občas neverí, kto má občas strach a pochybnosti, vrátane mňa! Bojíš sa? Ak si smrteľník, tak pravdepodobne áno

V mojom ponímaní, existujú dva druhy detinskosti. Tú prvú detinskosť, by ste si mali za každú cenu ponechať a tej druhej by ste sa mali, čo naskôr zbaviť.

Šťastie chápem ako životnú pohodu, vedieť sa radovať, úprimne tešiť, mať energiu... Som si vedomá toho, že život je pestrofarebný a nie vždy je to ružové. To ale neznamená, že sa prestanem snažiť a pracovať sama na sebe.

Najlepšie sa mi píše, keď sa musím učiť a nestíham. Vlastne sa mi vtedy najlepšie upratuje, prokrastinuje a vlastne všetko, len nie učenie sa na skúšku. Idem Vám teda rýchlo zrhnúť celkom inšpiratívnu myšlienku z prejavu od Emily

Dlho som nič nenapísala. Chýbalo mi to. Veľakrát som začala, ale ani raz sa mi nepodarilo dostať z hlavy to, čo by som chcela zverejniť. Musím sa priznať, že ma trochu ovládal strach. Strach, že ak budem písať články, tak ma skôr

Hovorím, keď mám čo povedať... Keď si niečo dôležité uvedomím, niečo zaujímavé prečítam, alebo započujem, tak sa o to chcem podeliť.

Nedávno som si prečítala veľmi pravdivú myšlienku : Spôsob, akým komunikujeme so svojimi deťmi sa stane ich vnútorným hlasom.

Väčšina z nás v tínedžerskom veku potrebuje niekam patriť. Je to pochopiteľné, táto potreba sa nachádza aj v slávnej Maslowej pyramíde ľudských potrieb. Nechceme byť sami. Desí nás to.

Nechcela som písať o vzťahoch. Je to pre mňa príliš intímne, osobné a nechcela som si do toho púšťať široké okolie. Jedno ale nedokážem zmeniť.