Zámerom týchto článkov je ✨ trochu vás inšpirovať ✨ trochu vás pobaviť ✨ v ideálnom prípade skĺbiť oboje :)
Q: Byť nezadaná mi prináša mnoho bolesti. Viem, že mám to šťastie, že mám milujúcu rodinu a priateľov, ale stále si prajem mať partnera s ktorým by som zdieľala svoj život. Ako môžem zvládnuť tú bolesť, keď sa dostaví?
Nadpis tohto článku je volaním a prosbou. Deti sú zvyknuté na to, že žena je citlivejšia a prejavuje im častejšie city. Keď sa ale objaví na scéne muž.....
Postupne, trpezlivo, pomaly.... vravia. Neponáhľaj sa a hlavne(!!!)- nechci všetko a hneď. Jedna múdra žena mi dokonca povedala: „Dosiahneš všetko, čo len chceš, ale nesmieš chcieť všetko.“
To s akými ľuďmi prichádzame do kontaktu a v akom prostredí žijeme má dopad na naše vnímanie a nastavenie.
Nikdy ju nikto nenahradí, žiaden vzťah sa tomu nevyrovná, je to absolútne jedinečný a silný druh lásky. O kom hovorím? Tou špeciálnou osobou je sestra.
Kým my sa snažíme učiť deti všetko o živote, deti nás učia, o čom všetkom život je. Veľa ľudí si neuvedomuje, že deti sú sami o sebe skvelí učitelia. Mali by sme ich začať menej učiť a viac sa od nich učiť...
Nedávno som premýšľala nad tým, ktorú vlastnosť si sama na sebe najviac cením. Je ňou moja nikdy neutíchajúca nekončiaca zvedavosť. Nebuď zvedavá, budeš skoro stará- vraví sa. A je to pravda, ale v trochu prenesenom význame.
V škole som sa prihlásila na zaujímavý kurz nazvaný Mindfulness, čo sa do nášho ľubozvučného jazyka preloží ako Všímavosť. Nie, nejedná sa o všímavosť v priestore, ako si niektorí pôvodne mysleli, ale o vnútornú všímavosť.
Sebavedomie o ktorom budem v tomto texte písať nemá nič spoločné s egom a s namyslenosťou. Tvoria ho dve slová: Seba a Vedomie. Byť si vedomý sám seba. To je ta pravá podstata človeka, ktorý je SebaVedomý.
Dnešný moment si chcem zapamätať a preto o ňom napíšem. Bol to jeden z tých kúzelných okamihov, kedy sa Vám zastaví čas a prestanete vnímať hlavou. Necháte sa iba unášať a otvoríte svoje srdce.
Už od mala sme vedení k túžbe po dokonalosti. Zamyslite sa nad svojím detstvom. Tam to pravdepodobne začalo. A nie je to náhoda. Takmer väčšinu deštrukčných programov si človek prinesie z raného detstva.
Každá jedna skúsenosť, nezáleží na tom, ako zlá sa zdá, má v sebe istý druh požehnania. Cieľom je nájsť to požehnanie. – povedal múdry Buddha.
Priznám sa, že som celý svoj život snívala o úspešnej kariére a moje ambície siahali k mrakodrapom. Šla som (aj) preto na vysokú školu a začala študovať. Korporácie, peniaze, životopis.
Porovnávame sa. O tom niet pochýb. Otvoríme facebook, instagram, ideme do školy, do práce a už sa nám v hlave vedome i nevedome objavujú myšlienky, že niekto je lepší, horší, krajší, úspešnejší a tak podobne...
Kam sa všetci tak ponáhľame? Niekde som čítala, že my všetci, ktorí sa v živote nezmyselne ženieme a nevieme spomaliť, tak vlastne nerobíme nič iné, iba utekáme do hrobu.
K životu potrebujeme aj srdce aj rozum. Srdce nás robí šťastnými... A rozum nás ťahá späť na zem, aby sme ako duše neodleteli príliš ďaleko, naspäť k láske, pretože je tam tak krásne.
Smejem sa nad neustálym ľudským pocitom, že vie lepšie, čo je dobré pre druhého človeka, než samotný človek.
