Zámerom mojej tvorby je trochu inšpirovať, trochu pobaviť a trochu poštekliť vnímanie. V ideálnom prípade to všetko skĺbiť do jedného.
Keď som si vypočula podcast od Brene Brown a Harriet Lerner, tak som začala byť nervózna, že sa mi tieto poznatky dostávajú pod ruky až teraz. Chcem sa s vami podeliť o to, čo som všetko sa za tie 3 hodiny počúvania dozvedela.
Príde mi, že viesť obyčajný život je niečo, čo vyšlo z módy. Sama som sa pristihla pri tom, ako neustále premýšľam o svojich veľkých cieľoch a ako a kedy ich dosiahnem. Som hladná po nových zážitkoch a dobrodružstvách.
Dnes píšem z pohodlia svojho domova. Nemusím sa báť o svoj život. Mám všetko, čo k životu potrebujem. Strechu nad hlavou, pitnú vodu a jedlo v chladničke. Keď som vonku, nestretávam sa s rasistickými poznámkami.
Brene Brown je moja najobľúbenejšia autorka a výskumníčka na tému zraniteľnosť a hanba. A ach, panebože ako sa len chcem vyhnúť obom týmto pocitom, ale pravda je taká, že je to nemožné.
Pokračovanie môjho predošlého článku Začni ešte pred tým, než si ready, kde som písala o tom, prečo je dôležité zdieľať proces a nie iba výsledky... a nečakať.
Chcem byť trpezlivá, ale až tak mi to nejde. Najradšej by som už o všetkom vedela, kde čo ako kedy s kým a prečo. Neistota a otázniky ma oberajú o vnútorný pokoj.
Príde mi, že ten život je niekedy ako surfovanie. Odvšadiaľ prichádzajú vlny. A našou úlohou je sa naučiť ich vybalancovať a surfovať ďalej.
Keby som mala čakať na chvíľu, kedy budem konečne pripravená na 100%, tuti fruti, na stav nejakej dokonalej pripravenosti... čakala by som celý život.
Jedna vec mi nedá pokoj a rozčuľuje ma, keď ju vidím v živom prenose. A to je keď povie rodič svojmu protestujúcemu dieťaťu „urobíš tak, lebo som povedal.“
Odkedy som objavila Brene Brown, neviem sa jej výskumov nabažiť. Zaujala ma, lebo kto v dnešnej dobe skúma hanbu a zraniteľnosť? A ich koreláciu s odvahou a ďalšími pocitmi?
Opýtala sa ma raz, medzi rečou a zo srandy, moja kolegyňa. Hmmm. Na chvíľu som sa musela zamyslieť, a hneď potom sa vo mne ozvalo moje poetické ja, ktoré jej dalo odpoveď.
Som tu s tebou. Nie som tu preto, aby som ťa opravil. Som tu s tebou, aby si sa necítila sama. Myslím, že táto veta vysvetľuje podstatu toho, ako chápem empatiu.
Aby si sa každému zapáčila. Ty vieš, že je to ilúzia a že je to pasca. Pretože akokoľvek sa budeš snažiť, nikdy to nedosiahneš.
Pretože viem, že aj keď to v hĺbke srdca vieš, niekedy o tom zapochybuješ.
Zraniteľnosť, hanba, strach. Kombinácia, ktorej by som sa najradšej na míle vyhla. Ak by existoval čarovný vypínač, ktorým by som mohla vypnúť svoj strach, svoju hanbu, alebo pocit zraniteľnosti, dala by som za ňho všetko.
V prvom rade, ti chcem povedať, že to čo vidíš na sociálnej sieti NIE JE REALITA!!! Pozeráš sa na perfektne prepracovanú formu bulvárného magazínu, kde ale nie sú škandalózne udalosti celebrít, ale niečo ešte diabolskejšie...
Pred tým, než nás posadia do lavíc a začnú nás učiť, mali by nás najprv naučiť ako sa učiť. Respektíve, v ideálnom prípade by každého z nás individuálne pozorovali a zistili by, akou formou sa najlepšie učíme nové veci.
Každý z nás sa môže sa stať vlastným rodičom, prevychovať sa a prevziať tak zodpovednosť a moc do vlastných rúk. Nemusíme ukazovať prstom, obviňovať ostatných a byť v pozicií nešťastníka, ktorý sa proste...
Takže ako začať. Myslela som dnes na jedlo, vlastne... na jedlo myslím neustále pretože je pre mňa veľmi dôležité, aby som svoje telo nakŕmila zdravými a chutnými potravinami.
Málokto ma dokáže v dnešnej dobe zaujať, motivovať, prinútiť sa zamyslieť alebo nadchnúť. Tomuto človeku sa to rozhodne podarilo.
