sona hruzikova
Strachom
Dieťa. Krčí sa, chveje, chúli sa ku mne. Na ruke cítim slzy, počujem strachom rozbitý hlások. Bojí sa. Prosí, aby sme išli preč.
"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík: dušou, úlomky, spolu, hrach o stenu, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
sona hruzikova
Dodatočne
Vyhrážky, strach a vlastný názor ako produkt tráviacej sústavy. (Keď sme sa ním už raz zadrhli.) Krivdy a nelegitímna gramatika. Termíny a výročia. Nazdravie, priatelia!
sona hruzikova
Absolútne
Vzduch, vietor, vôňa. Večer bol iskrivý. Možno predvianočne, možno svätojánsky. Duševné sedimenty gaštanových koní v magickom počte.
sona hruzikova
Každý deň
Kotúľajú sa, plynú, vychádzajú ako para z horúcej polievky, nechávajú za sebou príchute okamihu alebo vzácne rytiny v pamäti. Nezastaviteľné asociácie. Fascinujú ma myšlienky, ich originálne obsahy aj formy. A rovnako ich neuchopiteľná sila, filozofické kategórie súvislostí so životom.
sona hruzikova
V plameni zápalky
Sen je túžba po inom pocite. Potrava potenciálu, ktorý sám v seba neverí, smelé kresby bláznivých možností. To nie sú ambície ani nič iné, čím by sa človek mohol zadrhnúť. Len si tak skladám iný svet do priestoru, nemám problém sa rozplynúť. (Smútok z očí sa rýchlejšie vysníva, ako vyplače.)
sona hruzikova
Bližšie
Potme človek vníma slobodne podľa seba a racionálne úsudky si môže akurát tak schovať pod vankúš. (Taktiež tomu praje mäkké svetlo nie práve nevinného rána.) Vidieť veci v pravom svetle potrebujeme, len keď po sebe musíme niekde dôkladne upratať. (Odísť bez vstúpenia, nepatrí sa zanechať dojem.)
sona hruzikova
Tragickosť bytia a iné sezónne záležitosti
Celé roky boli rovnaké. Čokoláda sa dala obhrýzť, až sa človek dopracoval k malému sladkému kvádru polotvrdej hmoty. Lepili sa na zuby a na stromčeku po nich ostávalo len pozlátko papierovo strapaté na bokoch. Salónky verné tradičným receptúram tradičných podnikov ukladám do škatule spomienok vedľa tuti-fruti zubnej pasty a kaziet plných neohrabane nahratej hudby z rádia.
sona hruzikova
Dievča zo škatule od mlieka
Viem, že mi to nepristane. Keď s odstupom času po sebe čítam sentimentálne slovné marmelády, hanebne sa vyjadrujem, ručím, skuvíňam od vlastnej hlúposti a naivity. Isté myšlienky jednoducho treba zneškodniť, zlomiť, prežuť a vypľuť, nie si ich pripustiť. A miesto toho s niektorými démonmi zápasím emocionálne sumo.
sona hruzikova
Vytušené tajomstvo života
Som cholerická, hysterická a nepochybne neznesiteľná. Ideálna na čas rozumov a rokmi overených právd.
sona hruzikova
Prežite Mikuláša so svojou kandidátkou na prezidentský post
Bolo mi oznámené, že na základe neznámych kritérií hodnotenia blogovania na Slovensku patrím medzi najprestížnejších 100 blogerov slovenských. Nezavádzam rodové a druhové meno nového živočíšneho druhu, takto bol štylizovaný úvod mailu, ktorý mi poslala záhadná pani zo Slobodného fóra.
sona hruzikova
Mrcha čas nech ide do čerta
Doľahlo na mňa veľa vecí. Dlho o sebe dávali len tušiť, vykukli spoza rohu, roztopašne žmurkli, zamávali. Registrovala som ich, občas som im aj jazyk vyplazila, no radikálne som nezakročila. A teraz som ostala zaskočená.
sona hruzikova
Noc hrôzy, črepy v duši
Od detstva som počúvala o večnom boji dobra a zla. Akoby na rozprávky neexistovali iné námety než krutosť a zloba v presvedčivom prevedení vlkov, drakov a zlých sudičiek. Akoby bez absolvovania chvíľ plných strachu nemohol existovať ďalší šťastný život. To prvé som si prežila. Noc ako z akčného filmu. Len som nikoho neprosila, aby som bola hlavná postava. Tak teraz prosím, aby sa ma týkala aj tá druhá časť rozprávky, nech nie je porušená rovnováha. Aby som žila šťastne, až kým neumriem.
reklama
sona hruzikova
Radšej porodím sedem detí, ako by som mala šoférovať
Naštartovala som auto, takmer som zbúrala masívnu stenu z naskladaných tehál a sídlo susediacej firmy, následne som sa jemne psychicky zrútila a teraz prišiel čas, aby som to predýchala.
sona hruzikova
Keď si pripadám ako vzťahový dinosaurus
Tak som sa nejako dostala k tomu, že mám pre jeden magazín pravidelne čmárať články o vzťahoch. Nie je problém, myslela som. Srandy kopec, napíšem niečo pre sliepky a bude. Nie je. Veď ja o tých vašich vzťahoch absolútne nič neviem.
sona hruzikova
Keď sa z bábiky stane žena
Každé ráno zažívam to isté. „Obleč mi niečo pekné,“ mrnčí tradične sestra. Vytiahnem šedú sukňu a škvŕňa mi oznámi, že jej sa tmavé farby nepáčia. Kým nie je celá žltučká alebo ružovučká, prejavuje známky agresie. Štyri roky sme ju motivačne obliekali so slovami „ty si taká krásna, to ti pristane, urob módnu prehliadku...“ a teraz sa nám za to bábika mstí občasnými nervovými kolapsmi. Obojstrannými.
sona hruzikova
Pateticky o láske
Stalo sa to v polovici mojej doterajšej existencie. Presne o takomto čase. Leto začínalo chutiť. Kvitli ruže, úsmev vždy prešiel okolo lásky. Vtedy, keď som na ňu hádam ešte nemala nárok.
sona hruzikova
Keď medzi spolubývajúcou a sexuálnou mašinou nie je žiadny rozdiel
Na displeji Calvin a Hobbes. Úsmev. Prijať hovor. „Sloňa, ja som musel utiecť z bytu. Ona ma takmer znásilnila. Neviem, čo idem robiť, ale nevrátim sa tam.“ Úsmev mi v tej chvíli zamrzol.
