sona hruzikova
Blog je úchylný
Píšeme. Lebo nás tlačí názor. Lebo trpíme akútnou emóciou. Lebo máme nenažraté ego.
"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík: dušou, úlomky, spolu, hrach o stenu, Súkromné, Nezaradené
Píšeme. Lebo nás tlačí názor. Lebo trpíme akútnou emóciou. Lebo máme nenažraté ego.
S týmito slovami mi dnes večer vstúpila do izby štvorročná sestra Paula. Oficiálne mala už nejakú hodinu spať. Večer býva mimoriadne zhovorčivá, rekapituluje všetky podstatné udalosti dňa a potrebuje sa poľúbiť. Dnes to akosi nevyšlo.
„Vrátila si sa do puberty?“ kolega klasicky ofrflal môj nový náramok, keď som mu ním včera zaštrngala pred nosom. Mne zlepšil náladu. Náramok, nie kolega. V taške som mala ešte jeden. A ten sa večer stal stredobodom jedného malinkého sveta.
Spoločenstvo blogerov má zaujímavú vlastnosť generalizovať a vyjadrovať všeobecnú pravdu, najmä čo sa vzťahov týka. (táto veta a vlastne aj celý článok je toho dôkazom :) Buď sa hľadá ideál, alebo sa opačnému pohlaviu vyčíta, ako nemožne sa správa. A často jedno nevylučuje druhé.
Nechcem, aby mi bolo mizerne, keď ma ráno pobozkáš.
Moja najnovšia mama v podobe cirkvi a otec v podobe štátu sa na túto tému odmietajú baviť. Ale ja chcem, aby spoločnosť o tom diskutovala. A just.
Ale o tlačovom zákone mi nepovedia nič.
Napíšem pre niekoho úplne obyčajné a samozrejmé veci. Ale ako som sa opäť presvedčila, nie pre každého je to také prirodzené.
Žijem v hriechu. Päťnásobnom. A už sa mi to prestáva páčiť.
Vyrastala som v časoch, kedy náš trh zaplavili škuľavé medvedíky z čínskeho dovozu horlivo vyznávajúce lásku. A spoločne so spoločnosťou som dospela do éry častého zakonzervovania citov do stošesťdesiatich znakov. Napriek tomu mám pred slovami typu „ľúbim ťa“ rešpekt.
Včera som sa v týchto priestoroch začítala do článku o teens babenkách. O ich potrebe socializovať sa a upútavať opačné pohlavie. To je jedna stránka tohto milého veku. Druhá, u mňa silne prevažujúca, bola výrazná antipatia voči celému svetu. A keď tak nad tým teraz rozmýšľam, asi som ani nebola taká blbá.
Ja ani veľmi neverím, že existuje. Ako všeobjímajúcu lásku a dobro ho určite nevnímam. Možnosť, že je to presvedčený cynik, sa mi pozdáva viac, ale iba do tej miery, že môže len za to, čo som si nespôsobila ja sama. Nemám dôvod veriť, nechce sa mi k nemu vzpínať ruky, poslušne kľačať a prosiť. Čo si nevybojujem sama, sa mi aj tak neráta. Aspoň viem, komu poďakovať a nenúti ma to k ďalšej poslušnosti.
Efektné využitie lepidla a nožníc ako podstata vysokoškolského štúdia.