katolícky kňaz potýkajúci sa s problémami aj radosťami mimoriadnych ľudí Zoznam autorových rubrík: náboženské, modlitby, pôstne zamyslenia, kázne a príhovory, súkromné, myšlienky, M&Co., všeličo iné
Teda, aspoň dnes to 40 minút tak vyzeralo. V novej relácii Pre a proti sa stretli zástancovia i protivníci priemyslu propagujúceho erotiku. Zaujímavé na tomto programe okrem iného bolo aj to, že bol označený ako vhodný od 15 rokov.
Pri slávnosti všetkých svätých aj pri spomienke na zosnulých sa zvykne hovoriť o odpustkoch. Možno by bolo dobré vysvetliť, ako to vlastne s odpustkami je, a že odpustenie hriechov, odpustky a peniaze nejdú príliš dohromady.
Totiž, dnešný deň má v liturgickom kalendári presný názov: "Spomienka na všetkých verných zosnulých". Všelikde sa však hovorí (píše), že si spomíname na našich zosnulých blízkych. Ozaj... A čo takto modliť sa za všetkých verných zosnulých?
Toto vyjadrenie vonkoncom nie je pochabé. Myslím to úplne vážne, bez nejakej namyslenosti či pýchy a verím, že ak budete týchto pár riadkov čítať ďalej, stotožníte sa so spomínaným tvrdením v nadpise. Malým problémom len je, čo to vlastne znamená: byť svätý?! Nemyslím si, že je to o vžitej predstave zopnutých ručičiek a vykrútenej hlavičky.
Za tých takmer 7 mesiacov som napísal 81 článkov, čo je v priemere 2 články každých päť dní. Všetky články spolu si prečítalo 59.556 ľudí (údaj k 27.10., 22:45). Priemerná čítanosť teda bola 735 ľudí na článok. Najviac ľudí, až 4.089 si prečítalo článok "Prečo nemám mikrovlnku", najmenej (279) článok o konci Veľkej noci. 13 článkov si prečítalo viac ako tisíc ľudí. Najväčšiu karmu má "Ako som sa stal kňazom" (12,03). Spolu je v diskusiách k článkom takmer 2900 príspevkov, teda v priemere 35 príspevkov na článok. Najviac ich je v článku o sklamaní z blogerských diskusií na cirkevné témy, až 329. Ako kňaz sa na tieto čísla môžem pozrieť aj takto: v nedeľu mám v troch kostoloch spolu asi 400 ľudí, cez týždeň denne asi 30, teda za spomínaných 7 mesiacov som mohol osloviť približne 17.000 ľudí. Na blogu mám možnosť vyskúsať si formu prezentácie toho, čo verím, svojich názorov a postojov aj pre ostatných, nie len pre tých, ktorých stretávam v kostole.
Ako správca farnosti som aj štatutárnym zástupcom farnosti oprávneným konať v právnych vzťahoch. Naša farnosť vlastní nejakú tú poľnohospodársku pôdu v okolí obce. Nehospodárime na nej sami, prenajímame ju súkromne hospodáriacim roľníkom. Jeden z nich mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na určitý čas, ktorý sa v októbri pominul. Predtým som mu zaslal oznámenie o ukončení nájmu s tým, že sme sa rozhodli prenajať pôdu inému. Avšak prišiel na mňa s jedným zákonom, že vraj aj tak má nárok na ďalší prenájom, hoci s ním novú zmluvu neuzatvoríme. Takže ako vlastník nemôžem nakladať s pôdou podľa svojich predstáv?
Nie je tak veľa udalostí, ktoré by ma priviedli do úžasu. Jedna z uplynulého týždňa mi však stále neschádza z rozumu. Chcel som si kúpiť len pár rožkov, syr a mlieko. A preto sa mi nechcelo po Kauflande (bol v tom čase najbližšie) tlačiť ten veľký nákupný vozík, tak som si chcel vziať taký menší, do ruky. Vošiel som do predajne a obzeral sa, hľadajúc na sebe naukladané spomínané malé košíky. Nenašiel som. Ešte raz som sa poobzeral, aby som nevyzeral, keď už sa spýtam, ako niekto, kto nedobre vidí - ale nenašiel som. Tak som položil otázku slečne stojacej za pultom "informácie". Pozrela sa na mňa trochu čudne a potom so silným prízvukom povedala: Veľa toho chcete nakúpiť? Popravde som odpovedal, že nie, len pár drobností. A ona na to: Lebo máme také, záloha je 100 korún. Moje otvorené ústa, ktoré neboli schopné vydať nejaký artikulovaný zvuk možno vyzerali komicky, ale na viacej som sa v tej chvíli nezmohol. Nákup som nakoniec realizoval normálne do rúk, ale tento prístup k zákazníkovi ma ozaj zarazil.
Isto ste sa niekedy dostali do situácie, keď sa vám otvorila možnosť „pomstiť sa“ človeku, ktorý spôsobil nejakú veľkú nepríjemnosť. Stačilo urobiť len veľmi málo (a bolo by to veľmi decentné), aby dotyčný pocítil „príučku“. Samotná myšlienka ma túto pomstu nám dokonca môže prinášať potešenie. Ale ak máme viac času, nakoniec si to – našťastie – rozmyslíme. Keď spätne o tom premýšľame, už si vôbec nie sme celkom istí, či by to prinieslo to uspokojenie, ktoré takáto „pomsta“ sľubovala.
Predvčerom som upratoval nejaké veci a prišiel som na to, že mám ešte tričko s logom stretnutia mládeže Nádej 2005. Tak by som ho rád niekomu daroval, stačí vedieť odpoveď na otázku: Čo je to konopeum? A samozrejme, byť v diskusii najrýchlejší. Prajem veľa šťastia.
S niekoľkými kňazmi z okolia sme sa dohodli, že sa pôjdeme pozrieť do Poľska. Nie len pozrieť sa, ale nakúpiť nejaké paramenty (bohoslužobné rúcha) a navštíviť pár zaujímavých miest (niektoré aj nechciac, kvôli nedobrému značeniu ciest).
Iba krátke pokračovanie predchádzajúceho článku. Nejde teda o kuchynský elektrospotrebič ale o formu pripojenia do internetu. Keďže sa už pred takmer dvoma mesiacmi oslovený Slovanet nedokázal rozhýbať ku konkrétnym krokom, oslovil som lokálneho poskytovateľa, ktorým je istá firma z Tlmáč. Majú tu v regióne (Levice) dosť slušné zázemie a od prvého oslovenia po dnešnú realizáciu uplynulo päť dní (medzitým bol víkend). Takže za porovnateľné prvotné náklady mi zrealizovali časovo a dátovo neobmedzený prístup na internet s rýchlosťou 256/128 za rozumný mesačný poplatok. Verím, že sa táto vymoženosť prejaví aj v mojej aktivite ako blogera.
Už som niekedy spomínal, že neplánujem na svojom blogu pravidelne uverejňovať svoje nedeľné príhovory. Ale tento z uplynulej nedele jednoznačne stojí za to - možno ani nie tak obsahom, ako formou...
Tento článok nebude o "škodlivých" mikrovlnách pôsobiacich na vaše jedlo uzavrete sa otáčajúce v kuchynskom spotrebiči.
O odpúšťaní. Totiž text Matúšovho evanjelia pre dnešnú nedeľu hovorí práve o odpúšťaní. Ježiš prirovnáva nebeské kráľovstvo kráľovi, ktorý odpustí svojmu sluhovi obrovskú dlžobu - zľutuje sa nad ním. Očakáva, že sa sluha podobne zachová aj k svojmu spolusluhovi. V biblickom podobenstve sa tak nestalo. Ako je to medzi nami? Dokážeme nájsť v sebe odvahu na odpúšťanie?
Vyhlasujem súťaž o tričko s logom diecézneho stretnutia mládeže Nádej 2005, ktoré bolo 3. septembra v Galante-Hodoch. Otázka je jednoduchá: koľko presne bolo účastníkov na tom stretnutí? Tolerancia +/- 5 ľudí. Kto prvý uhádne v diskusii k tomuto článku, získa spomínané tričko.
Na záver môjho workshopu na stretnutí mládeže Nádej 2005 som poskytol niekoľkým mladým možnosť napísať článok o nejakom zážitku či skúsenosti, ktorý im uverejním vo svojom blogu. Napokon sa osmelil len jeden, ktorého výtvor vám ponúkam...
Naozaj, toto bola myšlienka, ktorá nám všetkým hútala v hlave, keď sa skončilo arcidiecézne stretnutie mládeže Nádej 2005 v Galante-Hodoch.
Stalo sa dobrou tradíciou, že mladí katolíci sa poslednú sobotu pred začiatkom školského roka stretávajú v Hodoch pri Galante na arcidiecéznom stretnutí mládeže NÁDEJ. Tento rok to bude už ôsmy ročník, ktorého náplňou je biblický citát z Matúšovho evanjelia "Prišli sme sa mu pokloniť". Pre všetkých je pripravený program na celý deň začínajúci od siedmej hodiny modlitbami, o 9.30 je pripravená zaujímavá prednáška a potom workshopy na asi 40 tém ako napríklad všeličo o duchovnom živote, modlitbe, spoločenstvách vo farnosti, tiež o misiách, výchove, predmanželských vzťahoch, ale aj o kresťanoch a politike, reklame a médiách či o nedávnom svetovom stretnutí mladých v Kolíne. Napoludnie budú biskupi sláviť svätú omšu, po ktorej bude agape (koláčiky, sladké alebo slané pečivo, ktoré priniesli z rôznych farností sa pripravia pre spoločné "hodovanie"). Nasleduje koncert gospelovej skupiny Atlanta a potom znova možnosť zúčastniť sa niektorého z workshopov. Okolo 18. hodiny sa rozídeme po spoločných modlitbách v štýle taize. Po celý deň bude možnosť spovede či adorácie pred Eucharistiou. S nádejou očakávame, že tak ako po minulé roky príde na NÁDEJ spolu so svojimi kňazmi takmer 2000 mlad
Viete z čoho je náš Mesiac? No predsa z ementálu. Už dávnejšie som čítal o novej službe vyhľadávacieho servera Google, ktorá ponúka "mapu" Mesiaca. Po dobrej skúsenosti s iným produktom som sa rozhodol pozrieť sa dnes večer na Mesiac. Keďže je zamračené a pri surfovaní som sa znovu dostal k odkazu na "Googlovský Mesiac" neodolal som a pozrel som sa...
Ako sa tak pozerám, posledný článok v blogu som napísal pred 13 dňami. Je to dosť veľa, nezvykol som mať takú prestávku. Nechcem sa ospravedlňovať, len všetkým mojim čitateľom vysvetliť, čo sa deje a ako to vyzerá na mojom novom pôsobisku.
