Ivan Bella
Vianočný príbeh
Príbeh z budúcnosti
Často sa stretávame s argumentom, že biblia je slovom božím a nemenným. Rád by som na malom príklade ukázal, ako aj text biblie bol v dávnej dobe podrobený korektúram a tiež, ako aj samotný zásah prekladateľa do textu môže pozmeniť jeho význam.
V tejto časti si napíšeme, že autoritatívna politická moc nemusí bezpodmienečne vymýšľať novú ideológiu. Stačí ak sa jej podarí aplikovať kresťanské predstavy o morálke do modernej spoločnosti.
V tejto časti sa pokúsim chronologickom poradí popísať, aký vzťah mali cirkvi k nemeckému fašizmu.
V diskusiách sa často stretávam s idealizovaním kresťanstva. Podľa niektorých môžeme vďačiť kresťanstvu za demokraciu, slobodu, pokrok a vôbec za všetko dobré, čo človek na tejto planéte dosiahol.
Čítanie tohto textu je len na vlastné riziko. Článok by nemali čítať mladiství, ľudia so slabším srdcom a ľudia, ktorí sa momentálne nenachádzajú v dobrej psychickej kondícii. Týmto upozornením sa ako autor zriekam zodpovednosti za prípadnú zdravotnú, alebo psychickú ujmu, ktorú by čítanie tohto textu mohlo privodiť.
Keď som mal 17 rokov čítal som Zločin a trest od Dostojevského.
Málokto si dokáže predstaviť, čo dokáže urobiť jedno zle preložené slovo. Zvlášť ak sa okolo tohto slova vytvorí mýtus, ktorému verí miliarda ľudí.
Je to typ stravovania, ktoré existuje v rôznych formách. Od konzumácie čisto surovej stravy až po konzumáciu prevažne surovej stravy. Alebo od konzumácie len potravín rastlinného pôvodu až po potraviny pôvodu aj živočíšneho ako sú vajcia, mlieko, mäso.
V tretej časti sme sa snažili zistiť dôvod odsúdenia Ježiša. Avšak evanjeliá nám na túto otázku nedávajú spoľahlivú odpoveď. No ani časti príbehu, ktoré opisujú jeho ukrižovanie a zmŕtvychvstanie nie sú na tom lepšie. Dokonca úplne chýba opis najdôležitejšej udalosti z pohľadu kresťanstva - samotného zmŕtvychvstania.
Aj v druhej časti, rovnako ako v prvej, sa dozvedáme, že Ježiš jednal podľa určitého vopred pripraveného plánu a od samého počiatku si bol vedomý svojho poslania. Jeho správanie bolo veľmi opatrné a vystríhal sa čohokoľvek, čo by mohlo tento zámer prekaziť, i keď vedel, že na konci bude nasledovať jeho smrť.
V prvej časti úvah na biblickú tému sme rozoberali Kristov pôst na púšti, jeho pokúšanie diablom, Kristovu cestu do Jeruzalema a úlohu jeho učeníka Judáša na božskej ceste vykúpenia ľudstva. V tejto časti si zaspomíname na proces.
Pred pár dňami sa skončil najväčší kresťanský sviatok v roku. Nie je to však dôvod, aby ho ateisti odignorovali a zredukovali Veľkú noc len na oslavu jari a prebúdzajúcej sa prírody. Zrejme sa už ľudstvo nikdy nedozvie, či sa udalosti odohrávali presne tak ako to popisujú evanjelisti, no je veľmi pravdepodobné, že človek menom Ježiš žil a dokonca aj to, že príbeh jeho posledných dní je pravdivý. Nie je totiž horšieho symbolu pre božstvo, ako je slabý, svojimi najbližšími opustený a vlastným národom zosmiešnený človek, ktorý zomrel potupnou smrťou. Ak by si aj mal takýto príbeh niekto vymyslieť, neboli by to určite stúpenci kresťanstva ale jeho nepriatelia.
Plynutie času je niečo veľmi ťažko postrehnuteľné. Zmeny okolo nás prichádzajú pomaly, plazivo a až pátraním v spomienkach si človek uvedomuje pravdu, že nikdy nevstúpi do tej istej rieky. Mení sa tvár mesta, krajiny. Menia sa ľudia. Niektorí umierajú a niektorí sa zase rodia a väčšina dúfa v existenciu rajskej záhrady do ktorej sa raz dostane. Záhrady v ktorej bude vládnuť pokoj a šťastie vo svojej prirodzenej nemennosti, v ktorej bude spokojnosť a krása v dokonalej jednote. Akoby táto pradávna túžba po raji bola v nás hlboko zakódovaná a bola vlastná každému človeku na zemi.