Ivan Mlynár
SOM LIBERÁL
Žijeme v dobe, ktorá prináša radikálnu nepokojnosť ( politika, pandémia, vojna )
Verím v pravdu a spravodlivosť, verím v potrebu zmeny v spravovaní našej spoločnosti Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Žijeme v dobe, ktorá prináša radikálnu nepokojnosť ( politika, pandémia, vojna )

Až po tom, čo sa botoxový kremeľský netvor vydal na svoju križiacku výpravu som si uvedomil jednu vec.

Tento blog vzniká v čase, keď náš bezprostredný sused Ukrajina krváca.

Na Facebooku rád čítam články na osobnom blogu neznámeho autora, ktorý ich publikuje pod menom „Utajený svedok „.

Tí, ktorí čítajú moje blogy vedia, že v novembri 2020 som napísal blog s podobným názvom.

Za posledných tridsať rokov sme vytvorili demokratické inštitúcie, prijať zákony, určiť pravidlá, aby krajina fungovala.

Celá oligarchická mafia má spoločného nepriateľa – policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Trápime sa a pre trápiaceho sa človeka je snívanie samozrejmé.

Pred samotnou odpoveďou na otázku je potrebné si zadefinovať, v akom stave je naša spoločnosť teraz.

26 marca 2020 ešte ako aktívny policajt som napísal článok : „ Prvý omyl ministra vnútra Romana Mikulca ? „

V posledných týždňoch som napísal niekoľko článkov o antivaxeroch vo verejnom priestore.

Bežných občanov delím na tri skupiny

Súhlasím, myslieť si že Róbert Fico je sociálny demokrat môžeme len s veľkou dávkou naivity.

Ak si pripustím len možnosti obsiahnuté v názve toho blogu, prepadávajú ma záchvaty bezmocného hnevu.

Keďže faktov, ktoré ma utvrdili v tom, že Igor Matovič nedokáže slušne spravovať túto spoločnosť pribúda geometrickým radom a moja zhovievavosť s ním už dávno dorazila do konečnej stanice.

V jednom zo svojich predchádzajúcich blogov som vyslovil myšlienku , že zlo má sebazáhubný charakter, zrejme som sa ale šeredne mýlil.

Hneď na úvod by som chcel upokojiť tých pár čitateľov, ktorí si prečítajú môj blog, že v žiadnom prípade nebude obhajobou Igora Matoviča a jeho vlády.

Ešte predtým, ako sa pustíme do práce a budeme sa venovať sebe, teda voličovi, vybavme v rýchlosti Vladimíra Mečiara a Róberta Fica s jeho panoptikom.

Nikdy som nepredpokladal, že sa niekedy budem prihovárať voličovi týchto politických strán, viem na akú klzkú plochu stúpam a tiež to o aké označenia si koledujem.

Blíži sa výročie novembra 1989 a ja zažívam kultúrny šok, ako rôzni politickí zbesilci a postmoderné klony Vasiľa Biľaka, či Adolfa Hitlera ženú do ulíc sfanatizované okraje.