Slovák, ktorý si zamiloval ďalekú a veľmi rôznorodú krajinu, plnú histórie, tajomstiev, tradícií a milých ľudí - Peru. Zamiloval sa nielen do krajiny, ale aj do Peruánky, s ktorou má jedného syna. Zoznam autorových rubrík: Jedlo, Cestovanie, Súkromné, Nezaradené, Motivácia
Je úžasné zistiť, že aj viac ako 450 rokov od pádu inkskej ríše existuje miesto, kde stále cítiť ich prítomnosť. Nie je to však Machu Picchu, pupok sveta. Je to staručký lanový most, ktorý nám pripomína stratenú civilizáciu.
Priaznivci južnej Ameriky a zvlášť Kolumbie určite vedia, čo je to panela. Kombináciou ovocia Guave a panely vznikla asi najpopulárnejšia sladkosť v Kolumbii. Bocadillo Guayaba - rýdzočervený sladký sendvič.
Peru je krajina mnohých prekvapení. Jedným z nich je gastronómia. V poslednom čase vo svete veľmi oceňovaná a uznávaná. Veď bodaj by nie, keď tradičná peruánska kuchyňa je ovplyvnená viacerými kultúrami.
Aj takto niektorí volajú pevnosť Kuelap. Machu Picchu severu. Impozantný komplex, dôkladne ukrytý v pralese stromov a mrakov. Pri pohľade na tie stavby vám nedá sa nezamyslieť nad tým, ako to tam mohli postaviť. No, veru postavili. Na vrchu hory Cerro Barreta, vo výške 3000 metrov nad morom. Stavby, večne zahalené v oblakoch. Pod Cerro Barreta sa rozprestiera údolie rieky Utcubamba. Nádherná krajina, drsná, nebezpečná, plná vegetácie a vlhkosti.
Pri našich cestách s Anitou po Peru sme zablúdili aj do Bolívie. Návšteva jazera Titicaca bola na to ako stvorená, nachádza sa totiž na pohraničí medzi Peru a Bolíviou. Z mestečka Puno sme boli za pár hodín v hlavnom meste Bolívie La Paz. Patrila k tomu aj zdĺhavá hraničná kontrola, pri ktorej si každý cestujúci sám musel vybaviť formality v kancelárii imigračného úradníka. Viete si predstaviť tú čakajúcu radu?
Už je to chválabohu za nami! Viselo to nad nami ako čierny tieň. Dva týždne neistoty a rozhorčenia. Hovorím o vybavovaní schengenských víz pre moju manželku a syna a následne trvalého pobytu za účelom zlúčenia rodiny. Keď sme asi tak pre dvoma rokmi začali uvažovať o tom, že manželka príde na Slovensko, aby spoznala túto úžasnú krajinu a ľudí v nej, začali sme na internete hľadať informácie o vízach, o trvalom pobyte a poviem vám, vstávali mi z toho vlasy dupkom. Človek by čakal, že keď sme rodina, manželia, bude jednoduché získať víza aj pobyt, dokonca nás k tomuto presvedčeniu smeroval aj výrok „zvýhodnený cudzinec“.
Pre tých z vás, ktorí ešte váhajú, či najbližšiu dovolenku namiesto Chorvátska alebo Talianska, navštívia radšej Peru, prinášam zopár zaujímavých informácií a faktov o Peru. Je to krajina, ktorá si získala nejedného cestovateľa. Krajina, ktorá sa môže pýšiť viacero titulmi „naj“ alebo obdivuhodným množstvom živých organizmov, geografickými zvláštnosťami a rozprávkovou scenériou, či milými ľuďmi, ktorí sú radi, keď ich krajinu navštívite.
Musím sa s vami podeliť o skúsenosť, ktorú mám z cestovania po Peru. Keď už krajinu navštívite viackrát, zvyknete si na rozdielnosť svetov, kultúr, ako aj rozdiel v úrovni služieb. Ako nováčik v Peru som mal akurát tak predstavu o tom, kde sa nachádzam. Pozrime sa na to tak, ako to je. Keď si čítate sprievodcov na cesty alebo informácie na internete, prvé čo sa dočítate je, že Peru patrí k jednej z najchudobnejších krajín v Latinskej Amerike. Ďalšou vecou, ktorú sa dočítate je, že sa nedoporučuje piť voda z vodovodu, dokonca ani na umývanie zubov. Čo sa mi zdá až absurdné, ale budiš. Tvorcovia sprievodcov snáď vedia, o čom píšu. Až keď prídete do Peru, zistíte realitu.
V dnešnom svete je snaha obmedziť užívanie antibiotík. Veď už bolo načase. Lekári nám predpisovali antibiotiká takmer na všetko. A my sme ich v dobrej viere, že nám pomôžu, užívali a užívali, respektíve stále užívame. Stačí však, keď si vygooglite, čo znamená slovo antibiotikum. Je odvodené z gréckych slov „anti“ – proti a „bios“ – život. Keď si to teda spojíme, proti životu, nie je treba čo viac dodávať. Keď v roku 1928 Alexander Fleming izoloval penicilín z huby Penicillium notatum, bol to míľnik v antibiotickej liečbe. Za 86 rokov sa toho však veľa zmenilo a môžeme za to vďačiť nadmernému užívaniu antibiotík. Nie som doktor a nechcem teda písať o antibiotikách z odborného hľadiska.
Zdá sa to až neuveriteľné, ale dievčatko na fotografii je už 500 rokov mŕtve! Volá sa Juanita, meria 1,40 metra, váži 40 kg a keď zomrela, mala 15 rokov. Pravdepodobne pochádzala zo šľachtickej rodiny z okolia Cusco. Stalo sa to niekedy v období 1450 – 1480, za čias inkského impéria. Nález tejto múmie odhalil tienistú stránku Inkov, ktorí zabíjali deti ako obetu pre svojich bohov. Juanita alebo Snehulienka (Ice Maiden) alebo Lady of Ampato bola jednou z tých detí. Smrť spôsobila rana tupým predmetom do hlavy. Žila v čase vlády Sapa Inca Pachacuti.
Čo vás napadne, keď sa povie Peru? Ďaleká krajina, Latinská Amerika, Machu Picchu, Titicaca, dažďové pralesy, Inkovia, exotika? Alebo niečo iné? V jednom zo svojich článkov som napísal, že v Peru nájdete všetko. Máte rovnaký názor ako ja?
Andy sú po Himalájach najväčšie pohorie na svete. Tiahnu sa celou Južnou Amerikou a tvoria súčasť pohoria Kordillera, ktoré ďalej pokračuje Strednou a Severnou Amerikou. Andy sú dlhé okolo 7000 kilometrov a široké miestami až 500 kilometrov. Ich priemerná výška je 4000 metrov nad morom. Najvyšším vrchom je Aconcagua, nachádzajúca sa v Argentíne (6.959 metrov).
Peruánska reklamná kampaňa „Recordarás Peru“ zvíťazila v medzinárodnej kategórii podujatia Territorio and Marketing Awards 2013.
Ak ste sa už rozhodli navštíviť Peru, gratulujeme. Dobré rozhodnutie, ktoré určite nebudete ľutovať. Nezabudnite na svoju bezpečnosť, preštudujte si všetky dostupné informácie a prečítajte si aj tento článok, v ktorom sa dozviete praktické rady ako sa pripraviť na cestu.
Keď prídete do Peru alebo Bolívie a na trhu poviete chullo (čítaj "čujo"), hneď vám každy bude ponúkať čiapku. Určite ste už aj u nás videli ľudí, ktorí mali na hlave pletenú alebo háčkovanú čapicu so vzorom, s klapkami na uši a šnúrkami. Presne to je chullo. Medzi peruánskym a slovenských chullom je však rozdiel.
Nájsť a kúpiť si lacnú letenku je snom každého cestovateľa. Či už chcete navštíviť európsku krajinu "tu za rohom" alebo sa chystáte do vzdialenejšej destinácie, zopár ušetrených eur na letenke poteší. Čím ďalej však idete, tým budete musieť viac načrieť do svojej peňaženky. Výhodou cestovania po Európe sú nízkonákladové letecké spoločnosti, ktoré sú naozaj dobrou voľbou pre nenáročných cestovateľov. Každý, kto už niekedy letel s low-cost leteckou spoločnosťou, mi dá určite za pravdu, že s dostatočným predstihom pri kúpe letenky sa dá ušetriť. Samozrejme aj tu sú všelijaké "úskalia", ktoré nám môžu cestu znepríjemniť, prípadne predražiť.
Počas mojej prvej návštevy Peru sme ku koncu pobytu zamierili von z hlavného mesta. Smer cesty Ica a neďaleká oáza, obklopená vysokými piesočnými dunami, Huacachina (čítaj Uakačina). Ica je vzdialená asi 4 hodiny od hlavného mesta. Na autobusovej stanici Javier Prado v Lime sme nastúpili do dlhého autobusu, ktorý na moje veľké prekvapenie nemal toaletu. Predstavte si štvorhodinovú cestu bez možnosti odskočiť si. Našťastie na takéto situácie som už bol pripravený. Ako?
Keď už ste v Peru, určite musíte pár dní zostať aj v hlavnom meste Lima a objaviť jeho krásy. Ako som už v niektorých článkoch spomínal, pre väčšinu turistov je Lima iba vstupnou bránou do krajiny, akousi nutnou zastávkou na ceste za dobrodružstvami. Niektorí turisti sa aj rozhodnú zostať deň, dva, ale to je naozaj krátky čas na to spoznať Limu. Potom napíšu blog, aké je to špinavé, zamračené a nesympatické mesto. Na prvý pohľad sa tak javí. To musím priznať. Vlastne aj na druhý a ďalší pohľad. Bohužiaľ je to tak, že Peru aj napriek pokroku a rozmachu stále patrí medzi chudobnejšie krajiny. Pod povrchom sa však skrýva naozajstné mesto kráľov. Tak ako ho nazval jeho zakladateľ Francisco Pizzaro.
Tento príbeh sa odohral asi pred troma rokmi a patrí k mojim najsmutnejším, ktoré sa odohrali počas pobytu v Peru. Je to príbeh o psíkovi, fenke, ktorá sa volala Perla, ale všetci sme ju volali zdrobnene. Perlita.
Nie, nejde o nápoj Coca-cola. Coca je rastlina, ktorá sa vyskytuje v Južnej Amerike. Je to vlastne malý ker, rastúci do výšky 2 metrov. Jeho listy obsahujú alkaloid kokaín, ktorý je známy pre svoje psychotropné účinky a vyrába sa z nich droga kokaín. Vďaka tomu sa rastlina coca a listy z cocy stali populárne u výrobcov drog. Pritom ide o rastlinu, ktorá sa v Južnej Amerike bežne pestuje, listy cocy sa používajú na prípravu čaju alebo na žuvanie. Výborne pomáhajú pri výškovej chorobe. Okrem kokaínu však listy cocy obsahujú aj iné alkaloidy, ako napríklad atropín, globulín, inulín, papaín, pektín.
