Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Dívame sa na tento svet a dotýkame sa ho. Je pre nás skutočným lebo veríme svetlu, farbám a dotykom. Žijeme však pre iné. Naše pocity naplnenia či strachu nie sú vôbec závislé od hmotného sveta, ale len a len od našich predstáv, nášho myslenia a od našich cieľov. Ako to? Stačí skúmať hoci len vlastné správanie a prídeme na to že je to tak.
Z oficiálnej žaloby, ktorú podal na Mezinárodnom súdnom dvore v Haagu MUDr. Mathias Rath a ostatní:
V článku „Čo sa deje, keď lekári štrajkujú?“ od Roba Mackrilla na britskej web stránke Daily Reckoning sa píše: „Keď izraelskí lekári začali v roku 2000 štrajkovať, vyšiel najavo čudný jav: keď lekári štrajkujú, úmrtnosť sa znižuje. V tomto konkrétnom prípade sa počas štrajkového obdobia znížila takmer o 40 %“
Úmrtia v dôsledku predpisovaných liekov vzrástli v USA o 68 %. (štúdia z roku 2007) Podľa federálnych centier pre kontrolu onemocnení a ich prevenciu sa otrava v dôsledku predpisovaných liekov v Spojených štátoch stáva druhou najčastejšou príčinou smrti. Výskumníci zistili, že počet takýchto úmrtí vzrástol z 4,4 na 100 000 obyvateľov v roku 1999 na 7,1 v roku 2004.
Prečo by si jedna cirkev mohla a mala právo pretlačiť svoju svätú a svoju dogmu až tam hore, kde vláda rozhoduje o veciach občianskych? Akým právom? Sú tu predsa cirkvi, ktorí Matkou Božou i pohŕdajú a žijú na Slovensku. Sú oni, príslušníci týchto cirkví, sú títo Slováci povinní mať v deň Bohorodičky voľno a sú ešte ochotní počúvať že táto žena ktorá porodila spasiteľa by mala byť ich patrónkou? Že oni musia tolerovať sviatok tejto ženy?
Ak nám opadávajú dlaždice v kúpeľni, je to zlé. Dlaždice majú predsa držať na stene. Ak sa porežem nožom, tiež to nie je dobré, lebo krv má prúdiť pekne v žilách a nemá čo špiniť nový koberec, že? Zlé je ak sa neoblečiem do chladného počasia a prechladnem. Je dobré ak moja ročná dcéra povie –mama-. Je ale zlé ak má päť rokov a vie vysloviť len -mama-. Je dobré ak dojča pije mlieko a zlé ak je mäso. Je ale naopak zlé ak by dospelý pil len mlieko. Nie je ani dobré aby sa muži správali ako ženy a naopak. Je dobré ak si vyzlečiem šaty a zlé ak ma iný násilím vyzlečie. Bolo by to fajn, ak by som sa vyzliekol z tela a vyšiel v ústretu duchovnému svetu a je zlé ak umieram a neviem kam idem. Je zlá tma a nevedomosť, je zlý svet ktorý nie je osvetlený svetlom myslenia!
Jedine človek sa dokáže pýtať. Všetko poznanie človeka sa vlastne odvíja od otázky – prečo?- PREČO? Napriek tomu sa človek cíti aj tak najlepšie ak sa nemusí pýtať. Človeku je najlepšie v situáciách kedy mu je všetko jasné, kedy sa nemusí namáhať s hľadaním odpovedí, vlastne kedy vôbec nemusí položiť otázku PREČO. V podstate sa človek dostáva do paradoxu že „si kladie otázky, aby si už nemusel klásť žiadne otázky.“ Áno, bežíme za vlastným chvostom a nazývame to technickou revolúciu. Vymysleli sme autá aby sme sa nemuseli namáhať pri chôdzi, ale ničíme sa na výrobnej linke pri výrobe áut. Chceme čím menej námahy a pre tento cieľ sa zodrieme na smrť. Chceme byť zdraví, vymýšľame lieky a pre to zdravie umierame otrávení chémiou. Bežíme sa pozrieť na okraj galaxií a k zrodu vesmíru a nevieme ani kto sme my tu a teraz, nevieme kto v nás hovorí a myslí. Psí chvost to asi nebude.
- Prečo hľadať Ježiša?- Opýtajú sa mnohí. – Veď my ho máme!- Čo však je to na čo poukazujú že majú? Na čo v skutočnosti poukazujú? Aby som ujasnil problémy okolo – vlastníctva- Ježiša, vrátim sa späť k jeho účinkovaniu a možno aj k tomu, že ako sa stáva z hviezdičky Star a z Kráľa múmia.
Terézia Neumannová,(1898-1962) bola nemecká katolícka mystička. Narodila sa v Konnersreuthe v Nemecku roku 1898 ako prvé z jedenástich detí. Pri požiari si porušila chrbticu, čo spôsobilo jej postupné ochrnutie. Pokusy o vyliečenie boli bezvýsledné. Pridružila sa aj úplná slepota. V chorobe sa modlila za blahorečenie Terézie z Lisieux. Od dlhého ležania u nej vznikli na chrbte i na nohách veľké rany. Od roku 1926 až do konca života sa u nej objavili stigmy na nohách, rukách, na boku i na tvári. Lekár Dr. Seidl z Waldsassenu stigmy označil za pravé. Therese Neumannová údajne žila 35 rokov bez akéhokoľvek jedla a nápojov, každodenne prijímala iba Eucharistiu. Pod prísnou kontrolou lekárskej komisie fotografovali jej krvácajúce stigmy a skúmali krv. Vysokoškolský profesor chémie, biológie a geológie Dr. Franz X. Mayr píše: „Podvod neprichádza do úvahy, psychicky je zdravá.” Dr. Seidl a Dr. Ewald, ako aj príslušný biskupský úrad uvádzajú: „V čase kontroly od 14. do 28. júla 1927 Neumannová neprijala nijakú prirodzenú, či už pevnú, alebo tekutú výživu.” Stigmatizovaná mávala počas roka vízie zo života apoštolov, svätých, zomretých alebo z pádu anjelov. Počas nich odpo
Ešte vtedy keď Synka Slnka nebolo, bol žiarivý Ra. Jeho lúče v ňom žili a z neho pRAžili. A tam kde Svietili, tam boli Svety. Robil to tak, že zvolával zvuk MIEAOU, alebo MÓ. A keď chcel niektoré svetlo pritiahnuť späť k sebe, zvolal naopak - UOAEIM, čo znelo aj ako ÓM. Takto zvukom stvoril i ľudí. Toto Zvolávanie nazvali Slovom a ním tvorili čo chceli. Robili to tak dovtedy, kým Zvolávacie Slová prestali vyjadrovať činy ktoré stvárňovali. Začali klamať. Vtedy sa stalo Slovo Zlovom. Zabúdali sa pekné Slová Zvolávania a tvorili sa nové, falošné. A aby sa však všetky čisté slová nezabudli na veky, začali ich na kameň Čiarovať a takto i Čarovať. Ale i Čiarované Slovo sa stalo Zlovom. Preto použijem Rieku očisty, Riekanku čistú. Aby Zlovo opäť Slovom stalo sa . MIEAOU! MIER!
Veda sa dnes delí na dva smery. Ten hlavný, materialistický smer si uzurpuje právo byť jediným platným a preto aby sa takým aj zdal, vytvoril si dogmu o charaktere vedy. Tento hlavný prúd si prispôsobil realitu svojej ideológii. Tvrdí, že vedecké je len to, čo sa dá hmatateľne dokázať, a tento dôkaz musia sprostredkovať meracie prístroje. Za nevedecký je pokladaný prístup, ktorý prichádza k záverom čistým myslením, dedukciu. Musím k tomu dodať že vedecký materializmus vylučuje myslenie z vedy a stavia tu hmotnú realitu ako jedinú platnú objektívnu Pravdu. A pritom je známe že svet zmyslov klame! Na hrubej úrovni vidíme že tyčinka ponorená do vody je akoby zlomená. Lenže je zlomená? Zákony perspektívy nám ukazujú, že vzdialený predmet je menší. Lenže menší je? To sa dá všetko ale prehľadnúť, lenže čo keď na jemnejšej úrovni, úrovni nanometrickej, mikroskopickej, je to to isté? Kde je záruka že tam sa prístroje naozaj nemýlia a naše fyzické vnemy tiež nie?
"Oxford (TASR) - Britský fyzik Stephen Hawking, označovaný za novodobého Alberta Einsteina, pátra po samotnej podstate bytia. Vo svojom najnovšom bestselleri Vesmír v orechovej škrupinke opisuje zdravotne ťažko postihnutý vedec svoje doterajšie hľadanie "vzorca vzorcov", ktorý by objasnil všetky záhady kozmológie. Tajomný vzorec nazýva Hawking Božím vzorcom."
Známy biológ, evolucionista a humanista (bojovník za práva ateistov, zvaný tiež Darwinov rotvailer) Richard Dawkins je otcom „memetiky“, pre dnešných ateistov sľubného „vedného“ oboru. Dawkins zavrhol myšlienku že evolúcia je vlastne o prirodzenom výbere organizmov, ale prišiel s niečím novým. Prišiel s teóriou že evolúcia života je vlastne bojom sebeckých génov a úsilím o ich množenie. Nejde teda o organizmy, ale o gény, ktoré si „hľadajú“ možnosti množenia sa a prežitia. Organizmy génom – replikátorom slúžia len ako „stroje“ k množeniu. Dawkins však išiel ďalej, a to ako sa správajú gény chcel zovšeobecniť v údajnej jednotke informácie, z ktorej sú zložené i samotné gény. Túto jednotku, tento základ, ktorý sa chce prvý replikovať, nazval memom. Slovo mem mala byť odvodenina z gréckeho slova „mim“ – napodobňovať. Pretože mem je vlastne informácia, ktorá sa šíry napodobňovaním
Ak hľadáme pravdu o sebe a svete, mal by nás zaujímať prv samotný pojem slova Pravda. Ak teda hľadáme pravdu, nesmieme opomínať pravdu – skutočnosť v ktorej žijeme, z ktorej myslíme a hľadáme. Čo je to skutočnosť? Skutočnosť je niečo čo raz niekto objaví, je to niečo čo je zdrojom hádok o pravdu, alebo je to proste už živá realita tu a teraz v ktorej žijeme? Ja si myslím že žijeme už teraz v skutočnom svete, už teraz žijeme uprostred Pravdy, len nám chýba málo aby sme to uzreli –musíme otvoriť oči.
Matematika je, ako priznáva Ian Stewart, absolútne nereálna. Je to len číry produkt nášho myslenia. A napriek tomu je to ten najlepší nástroj na poznávanie sveta. Od okamihu, keď sme sa na svet zahľadeli očami matematiky, objavili sme veľké tajomstvo: prírodné modely nás vedú k podstatným princípom, podľa ktorých funguje celý vesmír. Matematika sa má k prírode asi ako Sherlock Holmes k dôkazu o čine. Môže to vyzerať ako obyčajná snehová vločka, ale z nej sa dá odvodiť atomická štruktúra ľadových kryštálov. Od husľovej struny vedie cez matematiku cesta k objavu rádiových vĺn. Matematika má úžasnú moc odkryť nečakanú štruktúru tam, kde vládne zdanlivo len chaos: v oblakoch či v tajomnom rytme počasia. Matematika sa rodí z pochopenia štruktúry organizovaného celku. Odráža a modeluje procesy myslenia. Odhaľuje vzťahy a súvislosti. Vedie od názoru k abstrakcii. Vytvára algoritmy, ktoré uľahčujú pochopenie rôznych oblastí vedy a techniky.
Teraz sa chcem pozrieť na evolúciu z iného pohľadu. Napríklad aj z pohľadu čísiel. Prečo? Lebo som zistil že ak ideme viac do hĺbky času (minulého), ideme tým aj do hĺbky hmoty a čím sme bližšie k nepoznanému prvotnému, tým viac musíme použiť jazyk pomeru, teda jazyk čísiel – matematiku.
Evolúcia je zaujímavá teória. Hneď človeka zaujme tým že sa život vyvíja od jednoduchého k zložitému. Veríme tomu, lebo všetko v našich životoch sa tak deje. Akurát je záhada prečo slepý vývoj si našiel práve takúto logiku. Prečo napríklad nejde zložité zjednodušovať? Ale nie o tom sa chcem baviť. Ja si skôr všímam čas kedy sa čo udialo. A vidím, že aj objavovanie sa druhov má svoje pravidlá ktoré náhodu úplne vylučujú.
Človeka odlišuje od ostatnej prírody myslenie. Ale nie len samotné myslenie. Naše myslenie je spojené so slobodnou vôľou narábať s vlastnými myšlienkami tak ako chceme. Hoci je to ale v skutočnosti skôr „ako dokážeme“, slobodnému vzťahu k mysleniu sa dá učiť a trénovať ho. Jedine človek dokáže vyvinúť schopnosť slobodne rozvíjať myšlienku akú si vyberie a ňou sa nechať viesť ako ideálom. Táto jeho sloboda vystupňovaná na maximum je vlastne jeden z aspektov ideológii a náboženstiev a podstatou toho čo nazývame morálkou. Lebo ak sa prispôsobujeme myslením tušenému ideálu, robíme to slobodne, a preto inštinkty idú nabok. Z toho vyvodiac môžem povedať že – miera pravdivosti myšlienky je priamoúmerná obeti za cenu ktorej človek za ňou kráča. Ak tu obeť nevidíme, len číre pudenie a zisk z neho, myslenie je tu dokonca vylúčené. Preto aj mnohí morálku a ideály vylučujú ako nepodstatné pre život, lebo sú neschopní k obeti a leniví k mysleniu. Pre tento svoj „stav“ si vytvorili vlastné ideológie, ktoré od nich veľa toho nevyžadujú. Pravda je pre nich priamoúmerná s minimom námahy ktorú v živote vynaložia. Najvyššiu pravdu by dosiahli ak by „všetko išlo samo.“ A aj ide, a to
Poznáte Libanonského básnika a maliara Chalíla Gibrána? Napísal krásnu poetickú knižôčku "Prorok". Z nej vyberám stať "O Láske". Pretože sa mi páči, a stotožňujem sa s myšlienkami autora. A je to také "univerzálne" .... Posúďte sami, tú lyrickú nádheru vyjadrenú drahokamami myšlienok ....
