Jozef Kuric
Karin Fossum: Neobzeraj sa
Predškoláčka, svetloplavé vlasy, výška 110 cm, váha 18kg. Pred odchodom z domu mala oblečenú červenú teplákovú súpravu a zelenú bundu s kapucňou. Obuté mala tenisky, jednu červenej a druhú zelenej farby.
Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík: História, Na ceste, Sranda musí byť, Bulvár, Školstvo, Politická realita, Hudobná sekcia, Zápisky a spomienky, Názory, Pokus o literatúru, Cogito ergo..., Tvorivosť
Predškoláčka, svetloplavé vlasy, výška 110 cm, váha 18kg. Pred odchodom z domu mala oblečenú červenú teplákovú súpravu a zelenú bundu s kapucňou. Obuté mala tenisky, jednu červenej a druhú zelenej farby.
Od istého času ma okrem veľkých dejinných udalostí začala ešte viac zaujímať história bežného života a historiografický prístup tzv. školy Annales. Táto bádateľská koncepcia vznikla pred druhou svetovou vojnou vo Francúzsku. Vychádzala z tradícií štrukturalizmu a utvárala nový smer historického bádania, ktorý mal prekonávať dovtedajšiu pozitivistickú historiografiu, zameranú na veľké udalosti a letopočty. Škola Annales si začala skôr všímať dlhodobé civilizačné procesy, celospoločenské zmeny a životy bežných ľudí. Stala sa pre ňu typická spolupráca s ďalšími humanitnými vedami (antropólogia, sociológia, psychológia), ale aj prírodovednými exaktnými vednými odbormi, ako sú geografia, biológia, štatistika, demografia, klimatológia.
Juliet Ashtonová je spisovateľka. Počas druhej svetovej vojny písala každý týždeň stĺpček pre denník Spectator. Knižné vydavateľstvo StephensStark z jej novinových príspevkov urobilo knihu a vydalo ju pod názvom Izzy Bickerstaff ide do vojny. Bola to kniha vtipná a satirická, akurát vhodná na pozdvihnutie ducha britských čitateľov v rokoch vojny. Po vojne však chce Juliet napísať knihu úplne novú. Má to byť zhmotnenie jej nového povojnového začiatku. Čo najskôr chce zabudnúť na komický pseudonym a jej cieľom je napísať knihu pod vlastným menom. Zápal pre vec jej nechýba, akurát nápad akosi neprichádza.
Prvá svetová vojna úplne pochovala staré feudálne a politické poriadky takmer v celej Európe, pričom asi najmarkantnejšie a najvýraznejšie zmeny zasiahli strednú a východnú Európu. Nielenže v Európe zanikli štyri veľké monarchie, nový povojnový poriadok priniesol aj nové celospoločenské procesy v rôznych oblastiach a zároveň aj vznik úplne nových štátov. Práve tieto udalosti tvoria kostru literárnej prvotiny Pavla Boroša s názvom Tri brehy Dunaja.
9 z 10 knihomoľov tvrdí, že knižná predloha je vždy lepšia ako film. Mnohým zarytým kinofilom je zase úplne jedno, či pred rovnomenným výborným filmom bola ešte úžasnejšia kniha. Fundamentálni knihožrúti tvrdia, že žiadne efekty, strih, kamera a optika režiséra nemôžu konkurovať čitateľovej fantázii. Oponenti z opačného tábora zase oceňujú práve umeleckú interpretáciu a sú presvedčení, že keď zhliadnu film, knihu už nemusia vôbec čítať.
Hoci sa radi považujeme za vzor ľudskej poctivosti a často na adresu iných moralizujeme, s našou poctivosťou to nie až také ružové. Aspoň toto tvrdí Dan Ariely - americko-izraelský autor, ktorý je profesorom psychológie a behaviorálnej ekonómie na Dukovej univerzite. Vo svojej knihe Ako klameme odhaľuje ľudské sklony k nepoctivosti a príjemnému životu v sebaklame. Konštatuje, že sa podvádza nielen na najvyšších vládnych miestach a na Wall Street, ale aj v školách a na pracoviskách. Vraj nikto z nás nie je voči klamstvu imúnny, či už ide o milosrdné lži, keď len niekomu nechceme ublížiť, alebo sa vo svoj prospech často úmyselne mýlime pri podávaní daňového priznania.
Historiografia dokazuje, že etniká, národy a štátne útvary vznikajú, vyvíjajú sa, zjednocujú sa, ale môžu aj zanikať. Pokiaľ bude svet svetom, tieto procesy sa budú neustále opakovať, pretože nič netrvá večne. Za príkladmi nemusíme chodiť ďaleko, veď európske dejiny sú takýmito procesmi vyplnené až po okraj. Z európskeho kontinentu sa vytratili Kelti, po viac ako 1200 rokoch zanikla aj Rímska ríša a po nej ešte ďalšie centralizované mnohonárodné monarchie. Procesom delenia a zjednocovania prešli Germáni a aj Slovania. Hranice štátov sa prekresľovali, gumovali, posúvali, a hoci sa Európa už niekoľko desaťročí zjednocuje, procesy delenia, rozpadu a vzniku olizujú aj tieto integračné procesy.
Už od detstva veľmi rád čítam. Vždy, keď som si nasporil nejaké tie koruny, kúpil som si knihu. Robím tak dodnes, aj keď koruny už nahradila nová mena a namiesto vreckového dostávam mzdu. Vždy som bol presvedčený, že kupovanie kníh nemôže byť zlá investícia, aj keď za svoj doterajší život som pri svojom knižnom investovaní šliapol párkrát aj vedľa. Našťastie ma to nezruinovalo, tie knihy spočívajú na zadných policiach mojej knižnice a sú tak mementom mojej omylnosti a vyvíjajúceho sa vkusu.
Na počiatku bola večerná rozprávka na dobrú noc o nevidiacom dievčatku. A tá rozprávka vznikla v hlave Kataríny Kerekesovej, ktorá ju pred spaním rozprávala svojej mladšej dcére. K nevidiacej Mimi neskôr pribudla kamarátka Líza, ktorá bola jej opakom. Keďže Katarína Kerekesová je okrem mamičky s fantáziou aj režisérka, scenáristka, výtvarníčka, producentka a autorka oceňovaných animovaných filmov Milenci bez šiat, Pôvod sveta a Kamene, bolo asi prirodzené, že z večerného rozprávania raz vznikne aj animovaný film. Na príbehoch začali spolupracovať aj ďalší tvoriví ľudia s bohatou a detskou fantáziou, a v koprodukcii s RTVS skutočne vznikol pôvodný animovaný večerníček. Tento nový 13-dielny večerníčkový seriál bude mať svoju televíznu premiéru už zajtra 23. decembra 2013 na oboch programoch RTVS. Vysielať sa však nebude len v televízii. Rozprávky dostali aj svoj rozhlasový šat a k deťom sa dostanú aj prostredníctvom Slovenského rozhlasu.
Bloger Samo Marec sa stal spisovateľom. Tak to chodí, napísal by spomínaný autor. Prosto napísal knihu, aj keď niekedy keď začal blogovať, chcel iba písať články, lebo si myslel, že to ľudí bude zaujímať. Hoci Samo Marec o sebe hovorí, že čím je starší, tým viac sa presviedča o tom, že nerozumie vôbec ničomu, preto logicky píše o všetkom, isté však je, že v písaní je skutočne dobrý. Mnohí dokonca tvrdia, že písanie mu ide lepšie ako hovorenie, aj keď mnohí títo jeho čitatelia ho počuli rozprávať iba raz, nanešťastie na verejnoprávnom televíznom okruhu.
Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností sú garantovanou slobodou, no napriek tomu sa súkromná korešpondencia známych osobností stáva po čase relevantným historickým prameňom. A to nielen o konkrétnej historickej osobnosti, ale aj dobe, ktorú súčasníci vo svojej korešpondencii reflektovali. Takým historickým prameňom sa prednedávnom stala aj knižná edícia korešpondencie Júliusa Satinského a jeho prvej manželky Oľgy Lajdovej. Zostavovateľkou knihy je Lucia Satinská, dcéra Júliusa Satinského z druhého manželstva. Z pozostalosti svojho otca zozbierala 155 Julových a 51 Oľginých listov z rokov 1962 - 1965, ktoré predstavujú príbeh od ich zoznámenia až do ich svadby vo februári 1966.
Chlieb je v troch blízkovýchodných náboženstvách chápaný ako boží dar a v jednom prípade sa dokonca stal samotným božím telom. Už od malička vychovávame deti k úcte k tejto potravine, mnohí dokonca modlitbou ďakujú za jej každodennosť a skoro všetci sa pohoršujeme, keď sa ním plytvá. V takýchto kultúrno-civilizačných okruhoch, ktorých progres bol pred niekoľkými tisícročiami naštartovaný práve poľnohospodárstvom a pestovaním obilia je preto asi trúfalé vyhlásiť, že za väčšinou zdravotných komplikácií a civilizačných ochorení moderného človeka je zodpovedná práve najzákladnejšia plodina agrokultúrnej civilizácie, a to pšenica.
Detektívny príbeh Evino oko vyšiel v Nórsku ešte v roku 1995. Medzitým sa z autorky Karin Fossum (1954) stala živá legenda škandinávskej detektívky. Karin Fossum má však od roku 1995 na konte už celú jedenásťdielnu sériu, ktorá jej vyslúžila titul kráľovnej nórskej detektívky. Celá séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala práve knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Vôbec prvý slovenský preklad jej prvej knihy z tejto série vyšiel iba tento rok, pričom vydavateľ má v edičnom pláne už aj pokračovanie s názvom Neobzeraj sa a sľubuje aj vydanie kompletnej série.
Krvavých území je na svete viac než dosť. Ešte frustrujúcejšie je, že stále nové pribúdajú a žiaľ ani budúcnosť nie je práve zárukou, že svet sa nadobro zbaví krviprelievania a utrpenia. Tí, ktorí boli preživšími svedkami takýchto tragických krvavých udalostí, sú po zvyšok svojho života odsúdení k bolestivým spomienkam, často im však je odporúčané zabudnúť a žiť ďalej. My ostatní, našťastie bez takýchto skúseností, by sme však nemali zabúdať. Pripomínaním si a bádaním, by sme naopak mali preberať na seba bremeno historickej pamäti.
Priemyselná revolúcia bola v plnom prúde. Londýn bol najväčšou svetovou metropolou, v ktorej sa okrem pokroku objavovali aj prvé problémy súvisiace s dynamickou industrializáciou. Ulice boli prehustené a kopilo sa na nich „londýnske blato", čo bolo vlastne zdvorilé pomenovanie pre konský trus. V londýnskom podzemí premávalo prvé metro na svete a na povrchu sa čierne sadze z pecí a továrenských komínov miešali s londýnskou hmlou a lepili sa na oblečenie Londýnčanov. Nad Britským impériom Slnko nezapadalo, svet sa akoby stále zmenšoval, no napriek tomu ešte stále skrýval svoje tajomstvá a nedotknuté biele miesta.
Komárňanské rokovania z jesene 1938 môžeme považovať za akúsi predohru Viedenskej arbitráže.
Konšpirácie vznikajú odkedy je civilizácia civilizáciou. So vznikom internetu však konšpirátori dostali do rúk výnimočný nástroj, pričom nielenže sa rozšírili ich rady, ale pochopiteľne aj počet tých, ktorí novodobým mýtom uverili. Možno ani nie je vhodné viniť tých presvedčených. Masa totižto nemá schopnosť si niečo overovať a v podstate často ani nechce. Spolieha sa na sieť vlastných sociálnych vzťahov. Internet potom túto „pravdu" už len zlegitimizuje, pretože aj nekorektný zdroj sa zrazu javí ako relevantný prameň, ktorý je potvrdzovaný aj ďalšími jeho klonmi.
Na počiatku bolo slovo, teda celá zbierka slov a viet, teda kniha. Kniha Kandidát vzišla z klávesníc autorského dua Michal Havran a Maroš Hečko. Bolo len otázkou času, kedy z tejto knihy raz vznikne film. Ten čas nastal omnoho skôr, ako by sa v slovenských podmienkach dalo čakať. Lebo priznajme si, filmov sa u nás rodí ako šafranu a mnoho z toho, čo sa od 90. rokov 20. storočia filmom nazývalo, bolo pre diváka zaujímavé asi tak, ako jednodňová dovolenková videonahrávka japonského turistu.
V živote človeka občas prídu dni, keď sa zamýšľa nad nenaplnenými snami, alebo je len nespokojný s tým, ako za tie roky zaobchádzal s vlastným telom. Nemusí ísť práve o vážne zdravotné komplikácie, aj keď taká nadváha môže určité zdravotné problémy signalizovať, alebo byť dokonca ich priamou príčinou. No doba je rýchla a mnoho ľudí nadváhu často pripisuje veku, samozúžovaniu nohavíc alebo zakriveným zrkadlám. Sú však aj takí, ktorí sa rozhodnú pre druhý extrém. Uchýlia sa k „zaručeným" diétam alebo sa presťahujú do posilňovní.
Vetou "Tak nám zabili Ferdinanda," by začala posluhovačka Müllerová svoj klebetný deň. Zvolaním „Tak nám spustili bločkovú lotériu!", by som zasa otvoril rekapituláciu ostatného pojašeného týždňa ja. Bločková lotéria má vraj rôzne ciele, teda aspoň tak to deklaruje vláda, no už výber mediálnej tváre projektu mohol predznamenať, že to možno bude skôr malá katastrofa. Ináč, nie celkom chápem, prečo musí mať každá marketingová obskúrnosť svoju tvár? Či keď už to je galaktická blbosť, tak to treba tým pozemšťanom aspoň poľudštiť?