Katarína Maliková
Hviezdy nechaj nebu
Nedeľná chvíľka poézie
romantická Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Pouličná zmes, Aaach, život, Muži?, Navždy, Sníčky, Piesňové texty, Východniarske rozhovory, Nedeľná chvíľka poézie, Poviedky na nedeľu

Je neskorý večer. V pološere izby zazriem v zrkadle svoju tvár, celý dnešný deň, pár hriechov a pár drobností. Metál si dnes rozhodne nezaslúžim. Hm. Jednoducho to tak vypálilo. Ale ako hovorí jedna blízka duša, všetko čo nami aspoň trochu pohne, zanechá aj svoju stopu. Obrusujeme sa ako diamanty.

Sú chvíle, o ktorých sa vraví, že vtedy človek nemá čo stratiť. Aj keď neviem, prečo potom po sebe zanechajú taký zvláštny, poloprázdny pocit sklamania.

Prvá, prvý, prvé, sa v spomienkach uložia navždy ...

"Ale vieš, to sú všetko spoľahlivé, nedobytné stroje. Tu som sám sebe pánom. To je zvyk.“ Presviedčal ma otec.

Nedeľná chvíľka poézie Pesničkový text Skús, som písala priamo na hudbu a na mieru pre Petra Debnára, z kapely Raindown. S dávkou empatie je písanie priamo na telo, malým oknom do duše interpreta. Samotný text je jednoduchý, ale umocňuje ho skvelá hudba. Spolu tvoria pár, ktorý si rýchlo získal poslucháčov.

Vždy si nájde miesto v mojej hlave. Tam spolu s fantáziou, čaká na svoju čiernu hodinku, možno celkom zbytočného strachu. Ale čo ak ...

alebo zopár fragmentov, ktoré mi vždy pripomenú staré a povedia nové.

Tie, ktoré nič neuhasí, tie, ktoré sa rútia strmhlav do všetkého, tie ktorým práve zachutilo čaro nepoznaného.

Nedeľná chvíľka poézie (dnes ma berte s rezervou, mala som chuť na malý úlet :o)

Poznám miesto, kde sa vždy stretnú akoby náhodou. Zachytený čas a ľudské osudy, zabudnuté stopy, stovky odtlačkov, spadnuté vlasy a prirýchle odkazy. Také zvláštne DNA malého miesta.