Katarína Maliková
Cesta naspäť je vždy kratšia
Nedeľná chvíľka poézie
romantická Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Pouličná zmes, Aaach, život, Muži?, Navždy, Sníčky, Piesňové texty, Východniarske rozhovory, Nedeľná chvíľka poézie, Poviedky na nedeľu

Stretávali sa ráno, cestou do práce. Najprv náhodne, potom akoby náhodne. Básnila mi o ňom pri každej káve. Brala som to so slušnou rezervou, podobne ako ona berie mňa. Akosi je to už tak zariadené. Druhým sa ľahko radí ...

Povedzme, že ma dnes niekto vytočí ... Podarí sa mu to celkom kvalitne, až tak, že vystrájam ako letná búrka, ktorá je síce intenzívna a prudká, ale nikdy dlho netrvá.

Mám taký pekný zvyk. Veľa životných okamihov, hoc aj tých celkom malých, si vždy zapamätám na základe vôní, chutí, rôznych vecí, hudby. Sám od seba sa mi zozbieral pekný pocitový fotoalbum.

Tak sme Vás znova ohovárali ... Že ste takí a onakí, že ste všetci zaliezli kamsi do virtuálnych dier, a tí poslední mohykáni, z rodu šarmantných, sú už celkom ohrozené druhy ...

„Keby som tak bola ešte raz mladá ... Tak by už len a len tancovala!“ Vzdychne si a ja zbadám iskrenie v jej očiach, nohu klopkajúcu v rytme a v hlave dlhý spomienkový film. Má to v krvi. V tomto som po nej.

Bol teplý jesenný deň, zopár týždňov dozadu. Vedela som, že je jeden z posledných teplých, ktoré si ešte vychutnám na lavičke v parku, tak som sa nechala unášať. Fontány spievali spolu s Philom, tú, o jednom dni v raji, do toho sa miešal detský džavot. Mám rada také, moje chvíle ...

Hľadala som Ťa. Dnes intenzívnejšie ako včera. A z neznámych tvárí, len jedna mohla byť Tvoja. S hnedými, sivými, či modravými očami ... Neviem. Len nech sú úprimné, s tancujúcimi ohníkmi.

Vravela som Ti zakaždým, keď si práve odhalil tú najkrajšiu z farieb. A potom ďalšiu. Ako keby si mi chcel povedať: „Toto ešte stále nie je všetko, tak sa nechaj viesť, ja neodchádzam, som tu s Tebou, vpíjam sa Ti do kože, až kým nebude svitať a doznie posledný tón ...“ Už viem, prečo máš jeseň najradšej. Nosí tie najkrajšie farby. Presne ako Ty. A nevoláš ju náhodu jazzseň? Podľa mňa jej to dokonale sadne.

Predstavím si na chvíľu ... Pracujem v reklamnej agentúre a zrazu nemusím tvorivého ducha zamykať na tri zámky. Zavolá k nám trochu zvláštny klient, so zvláštnou požiadavkou. Zaujme ma. Podobne ako všetky veci, ktoré nezapadajú do vychodenej stopy. Rozpráva trochu chaoticky. Rozhovor zakončí vetou: „Ľudia zabudli ľúbiť! Chápete to? Neľúbia sa, neveria v lásku! A .... Opustila ma žena!“ Zavesí ...