Roman Kebísek
Štúr o tom, prečo sa rozhodol pre slovenčinu: Bolo to vnuknutie
Štúr chcel r. 1842 noviny v češtine, no r. 1843 zmenil názor – noviny už chcel v slovenčine. Čo sa medzitým stalo?
(Texty, kontexty a metatexty) Zoznam autorových rubrík: KOMPÁNEK, HAMMEL, HOLOKAUST, KRASKO, TIMRAVA, ROZPRÁVKY, Francisci, ŠTÚR, MAGIN, JÁNOŠÍK, EVANJELICI, DRABÍK, ***PRVENSTVO_BÁSNIKA_VOZÁRA,_1843***, ***ŠTEFÁNIK_A_ŽENY***, IVANKOVEJ VIDENIE LÁSKY, SMRŤ BRATOV ŠULEKOVCOV V R. 1848/9, POÉZIA JANKA KRÁĽA, PROZAIČKA ZAYOVÁ Z UHROVCA, BÁSNIK FÁNDLY, BERNOLÁK PROTI BAJZOVI, SMRŤ KRMANA V ŽALÁRI R. 1740, MONUMENTÁLNE DIELO BELA, POÉZIA SLOVENSKÉHO BAROKA, PREŠOVSKÉ JATKY R. 1687, BAROKOVÝ PORTRÉTISTA KUPECKÝ, STARŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA, RUSKÁ KULTÚRA, SVETOVÁ LITERATÚRA A UMENIE, BYRON, MALEVIČ, SCHIELE
Štúr chcel r. 1842 noviny v češtine, no r. 1843 zmenil názor – noviny už chcel v slovenčine. Čo sa medzitým stalo?
Štúr učil na lyceálnej katedre bez platu. Zarábal si súkromnými hodinami. Pre katedru sa robili aj zbierky.
Štúr r. 1840 uverejnil báseň, ako mu Pospíšilová „vznietila v srdci plameň“, a r. 1841 báseň, aby na neho zabudla.
Nemecké zjednocovanie podnietilo Kollára k idei slovanského. Štúr videl budúcnosť Slovanov v pripojení k Rusku.
Slovenský novinár Ľudovít Štúr bol od novembra 1847 poslancom uhorského snemu.
Nemec Hegel videl na vrchole vývoja ľudstva Germánov. Štúr si jeho názor upravil a nad Germánov postavil Slovanov. Prirovnal ich ku Kristovi a ich dejiny vysvetľoval aj pomocou fenoménu zakliatia v rozprávkach.
Štúr r. 1851 v utajovanom spise navrhol, aby sa Slovania usilovali pripojiť k Rusku. Zároveň chcel odísť do Srbska.
Podľa Štúra mať rodinu v ťažkej dobe znamená vystavovať ju riziku. Podľa Hurbana dáva rodina v ťažkej dobe človeku silu.
Rajská bola r. 1841 v Bratislave, kde sa stretla so Štúrom.
Myšlienky, ktoré ovplyvnili slovenský pohyb v 1. polovici 19. storočia, si slovenskí vzdelanci priniesli z Nemecka.
Štúr r. 1851 napísal, že ak sa proti Rakúskej monarchii obrátia v nej žijúce národy, zanikne. Stalo sa tak r. 1918.
Pred 1. sv. vojnou vydala Slovenka Turcerová v Paríži prvú monografiu o Štúrovi, ktorá vyšla ako samostatná knižka.
Po Ľudovítovi Štúrovi sa zachoval jediný fotografický portrét – pochádza pravdepodobne z roku 1849, keď mal 34 rokov.
K definitívnej dohode o slovenčine medzi Štúrom, Hurbanom a Hodžom došlo v júli 1843.