Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Súc rodičom nejaký ten rôčik, dníček a okamih, predkladám na dovzdelávanie, inšpiráciu a poučenie iným, tiež postihnutým plnoletým zodpovedným osobám za nezletilých, zvlášť tým, ktorí do vôd rodičovských len vstúpiť ráčia, návod na porozumenie v komunikácii s deťmi. Zároveň prosím odbornú rodičovskú verejnosť o súbežné doplnenie zdrojov tohto ojedinelého literárneho zjavu...
Školské kluby alias po starom družina sú asi všade samozrejmosťou. Mali by byť službou rodičom, ktorí z časových dôvodov potrebujú "postrážiť" nejakú tú chvíľku ráno či popoludní dieťa, kým neprídu z práce. Ale ja mám pocit, že tu u nás sa to "zdivelo"...
Drvivá väčšina mladých nie je nadšená tým, aby im rodičia pchali nos do toho, s kým budú randiť. A drvivá väčšina rodičov je nešťastná z toho, že nevedia alebo nesúhlasia s tým, s kým ich dieťa paktuje. Ale výnimky sa stále nájdu.
Aby bolo jasné - toto nie je feministický útok. Ja som asi jeden z mála zo skalných fanúšikov mužského pohlavia. Vyrastala som medzi troma bratmi ako ruža medzi tŕním. Mám vyše troch desiatok bratrancov. A lepšie si rozumiem stále s mužmi ako so ženami.
Tak už mi konečne dorazili. Krásne opálení, s úžasne zdravou farbou, nadšení z jednoduchého života pod stanom uprostred hôr. Radosť na nich pozerať. Rozprávali jeden cez druhého, až som mala pocit, že prišli z Mesiaca po mesiaci...
Byť v električke v Bratislave nie je nič moc. Hlavne v teple a v dopravnej špičke. A mne dnes čosi brnklo na nos, ako to bolo s mojim ja a "samkovským" bruškom pred 12 rokmi.
Štátna správa sa opäť trochu stenší. Čomu ja ako občan môžem byť len rada. Celkom rada by som však bola, keby oná redukcia zamestnancov mala nejaký logický kľúč.
Nedospelé jedince ľudského rodu ma fascinujú. Sú úžasné, to uznávam stále viac aj ako mama. No napriek tomu, že deti napĺňajú môj všetok čas už 20 rokov, niektorým veciam ešte stále nerozumiem. Ak viete, poraďte...
Nebola som po ne v exotických krajinách. Stačilo len pár hodín cesty a dýchla na mňa jednoduchosť.
Tak sa nám Spoločnosť pre plánované rodičovstvo veľmi snaží. Okrem všeličoho iného vyprodukovala novú učebnicu sexuálnej výchovy. A tie pľuhy katolícke mrchavé ju nechcú.
Dnes podvečer sme boli pozrieť našu kamarátku, lekárku. Mala službu a oficiálne som chcela, aby sa kukla na výsyp nášho malého Šimona. Miesto toho jej naša šestka predviedla absolútnu šou, v rámci ktorej štyri naše deti absolvovali EKG.
Pani ministerka má naozaj veľmi silné sociálne cítenie a ešte väčší zmysel pre humor, ak nie až pre iróniu.
A už mi to liezlo pekne na nervy. Nie žeby som nebola trpezlivá a dostatočne chápavá, ba čo sa mňa týka, znesiem toho požehnane veľa...
Včera som dostala zúfalý mail od kamošky. Dieťatko, ktoré čaká jej sesternica, má podľa výsledkov amniocentézy Downow syndróm. Je v 22. týždni a manžel ju núti ísť na potrat.
Včera cestovali moji starší,a už nie najzdravší, rodičia z Bratislavy do Martina. Večerný vlak, odchádzajúci o 17.31 mal stáť po deviatej v cieli. Domov však naši dorazili o tretej ráno.
Občas nám všednosť nabúra okamih, na ktorý sme vôbec nečakali. Všetko predsa klapalo ako hodinky.
Bolo to pred dvoma týždňami. Tvoj otec sa nemohol nijako vyliať z pracovnej večere po audite. A nám sa na potvoru práve vtedy vôbec nedarilo zohnať niekoho, kto by ťa dopravil domov.
Alebo hocikde - vo vlaku, ako ty! Rozčuľoval sa môj drahý manžel v kuchyni, kde za stolom vystrašene a uľútostene sedel náš Samuel.
Aj vám sa zdá, že veci teraz odchádzajú príliš rýchlo do "večných lovíšť"?
Mať vlastné dieťa je hádam najčastejšou a najnormálnejšou túžbou každého páru. Ale ani kedysi, ani teraz nie je každému dané.
