Mária Kohutiarová
Si tu
Si tu, aj keď sme od seba tak ďaleko. Ale sú nitky, ktoré nie je možné prestrihnúť, aspoň pre mňa nie. Stále ťa vidím pri sebe, cítim tvoj úsmev, počujem tvoje slová...
Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Si tu, aj keď sme od seba tak ďaleko. Ale sú nitky, ktoré nie je možné prestrihnúť, aspoň pre mňa nie. Stále ťa vidím pri sebe, cítim tvoj úsmev, počujem tvoje slová...

Poznám jednu pani doktorku, a zákonite ju musí poznať väčšina mamičiek malých detí v okolí, ako aj každý, kto má čo do činenia s boľavými nohami. Je ortopédka.

Vážená spoločnosť, nakoľko je moja práca spoločensky neustále znevažovaná a neohodnotená a tento postoj sa prenáša do konkrétnych prejavov správania sa občanov, prosím o prehodnotenie môjho zaradenia z hľadiska spoločenského postavenia.

Stojím v kúpelni pred zrkadlom a v polospánku si umývam zuby. A v tom ju zbadám. Priečne cez čelo sa mi jemne rysuje čiarka.

Všetci okolo nás rozprávajú o modernej dobe a o vymoženostiach tohto času. Ale ja práve prežívam tohto roku ďalší asociálny zásah do našej rodiny, ktorý nemá mať s 20. storočím nič spoločné.

Môj milovaný dorazil tento týždeň domov so zvláštnou správou: dozvedel sa, že jedna známa sa ide vydávať. To by ešte nebolo nič čudné, keby to celé nebolo také ... trafené.

Opýtal sa ma náš 10-ročný syn. Vraj to potrebuje do ročníkovej práce, s ktorou sa teraz piple. Vždy sa snažíme hneď reagovať na všetky otázky, ktoré nám deti kladú. Tie, ktoré sa týkajú sexuality, dokonca majú prioritné vybavenie.

V piatok sme absolvovali ďalšiu z nemilovaných /tor/túr: návštevu lekára. Viktorkin strepkokok si nechce dať odchod a tak sme sa vybrali neradi na krčné. Z mojich skúseností s jedinou obvodnou lekárkou ORL, respektíve z čakania do nemoty pred jej ordináciou som mala des, a tak sme aj so spiacim Šimonom zamierili do nemocnice v nádeji, že to bude /relatívne/ rýchlovka.

Počítam sústredene deká múky lyžicovou metódou. Je Veľký piatok, pôst, a ja pečiem bez oblizovania. Celkom sa to dá.

Predvčerom sme dostali jednu z prvých veľkonočných pohľadníc. Podpísaná bola teta Renáta z Košíc. V živote som ju nevidela. Naše deti však s ňou boli unesené.

Aj majster kat sa občas utne. Aj v našom vzťahu, ktorý nám mnohí závidia, to občas zaiskrí.

Jediné, čo ľutujem, je fakt, že som nechcela mať viacej detí. Túto vetu počúvam pravidelne z úst žien, s ktorými sa - ovešaná húfom mojich temperamentných živých detí - stretávam.

Tak a už sa to tu rozdivelo. Ktosi čosi videl a zas sú mnohodetné rodiny hádzané do jedného vreca.

Dnes som na poludnie dostala sms. Poslala mi ju ona. Plakala som, pretože som tiež mama. Janíčko je na tom zle, všetci čakajú len na zázrak. Otrava krvi ani po operácii, ktorá dala aspoň trošku nádeje, neustúpila.

Dnes sme mali túlavé topánky. Na požičanom aute sme vyrazili smer Bratislava iba s dvoma deťmi /ó, luxus!/, nechávajúc doma požičanú au-pair s dvomi strednými obacilovanými dietkami. Staršie dve deti boli „požičané“ na týždeň do rodinného skautského oddielu. Deň to bol úžasný, a nadôvažok, Šimon mal premiéru v babyvaku.

Zažívam veľmi kocúrkovské obdobie. Ani nie tak kvôli mojim doma, to je štandard. Prechod do krajiny Halábria nastal v okamihu, ako som na Úrade práce v našom meste požiadala o ďalších aktivačných pracovníkov pre naše materské centrum.

Pamätám si ju ako dnes. Veľké sivomodré oči. Zvedavé a čisté. To bolo to prvé, čo ma na nej upútalo. Presne také isté mal aj jej malý Janko. Všetko ostatné bolo na nich všedné – aspoň na prvý pohľad. Nekonvenčné bolo jej správanie a predovšetkým jej modrobiely kockovaný babyvak, z ktorého trčala nôžka jej druhého synčeka.

Vo štvrtok sme sa dočkali aspoň jedného vysvedčenia, a ešte k tomu toho, ktoré vidím radšej. Doniesol ho Samko a bolo ho radosť čítať. Mám rada slovné hodnotenia a myslím, že z jeho riadkov rodič vyčíta aj vzťah učiteľky k svojmu dieťaťu. Ten ich je obojstranne skvelý.

Dnes sme s ocinkom videli skvelé divadelné predstavenie, z ktorého by mal určite veľkú radosť predovšetkým ujo Stano Štepka. Nehovoriac o tom, že teta Katka Kolníková sa tam hore na nebíčku na obláčku musela dobre natriasať od smiechu…

Začneme za horúca: ako čo najlepšie – pokiaľ o to samozrejme stojíte – pokaziť chlapom akciu „Úspešné zvládnutie Valentína“. Času nie je totiž nazvyš, aby tie, ktoré Valentína zažiť nechcú, dokonale svoje mužstvo do termínu 14. februára t.r. demoralizovali a otrávili.