Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kedysi dozrievali čučoriedky na sklonku leta, teraz ich globálne otepľovanie posunulo v niektorých lokalitách i na začiatok letných prázdnin. Nuž - a práve nedávno, cestou z výletu po strednom Slovensku naša maškrtná Evička zahlásila: „Maminka, že nám upečieš čučoriedkový koláčik s drobenkou? Veď tuto pri ceste predávajú zrelé čučoriedky!" Aká škoda, že som netušila, čo všetko nájdeme v čerstvo natrhaných lesných plodoch...
Občas navštívim Kaufland - ale ozaj iba keď ho mám v ceste. Sympatické sú tam ceny ovocia a zeleniny, ba aj iné reťazcové vychytávky. Aj na to som si dokonca zvykla, že účet si tam musím dôkladne prekontrolovať, lebo pokladníkom naskočí aj niekoľko položiek dva i trikrát za sebou. Potom začína reklamačný kolotoč - sprevádzaný však často takým pestrým slovníkom zodpovedných informátoriek, že občas neviem, či sa mám červenať alebo nad tým povzniesť - a zabudnúť na túto značku.
Chcete sa naštvať a takto provokatívne si zdvihnúť adrenalín? Kúpte si v Carrefoure „jedinečné" Farmárske vajcia s elegantnou etiketou a keď si ich klepnete - môže klepnúť aj vás! Zo štyroch vajec za sebou sa začne o chvíľu šíriť taký príšerný zápach - že sa vám odnechce čokoľvek konzumovať! Ozaj netradičná, ale a zaručená diéta!
Ani by ste neverili, čo všetko musia zvládnuť slovenské žienky domáce vo svojich famíliách! Hoci to nie sú podľa mena chýrne Nigelly, so šarmom im vlastným dokážu zabezpečiť chod rodinnej kuchyne, čo je niekedy poriadne šalamúnsky rébus. Prečo? Každý člen domácnosti má totiž iné chute a doma chce mať práve to, čo si často nemôže objednať v bárs ktorej reštaurácii. A niekedy sú to poriadne odvážne kombinácie....
Niet nad úprimnosť. A tá detská je síce nevinná - ale občas nám doslova vyráža dych. Ako práve v deň MDD, kedy bolo detičiek plné nákupné stredisko. Mamička si vykračovala s možno štvorročným štupľom, ktorý držal v ruke akúsi darčekovú zástavku a veselo ňou mával na okoloidúcich. Nečakane sa oproti nám blížilo „čosi" v ostrožltom kostýmčeku, na oranžových štekláčoch a s neprirodzene obrovskými perami namaľovanými tiež na oranžovo. Náhle sa po nákupnom koridore rozľahol nadšený detský hlások, ktorý ukazoval zástavkou na preafektovanú šťabajzňu pred nami: „Aha mami, veď tá teta vyzerá ako Káčer Donald!"
Spoznala som ho ako úžasného bonvivána ešte v roku 1970. Po pár hodinách som mu v duchu dala prezývku Vták-ohnivák. Walda totiž bolo všade plno - s jeho zmyslom pre humor, šarmantným kurizovaním devám i dámam všetkých vekových skupín a s nádherne zvonivým hlasom, ktorý nás búrlivo zabával aj bez vyzvania. Už vtedy bola jeho blízkou priateľkou Olinka Blechová, ktorá sa neskôr stala Waldemarovou manželkou. V Bratislave som s nimi prežila niekoľko nádherných dní...
Kedysi sa tak hovorievalo zbohatlíkom, dnes ich je však zrejme oveľa viac - a niektoré ženské magazíny im doslova nadbiehajú. Škoda, že práve z mojej obľúbenej kamošky Elle sa stala takáto provokačná potvorka. Dokonca sa mi včera večer zdalo, že som vzala do rúk úplne iný časopis, ako pred pätnástimi rokmi...
Včera v noci som letela z Londýna do Bratislavy. U nás panovalo za posledný týždeň vyslovene letné počasie, v Londýne a okolí sme denne aj 5 krát zmokli. Nečudo, že som poriadne prechladla a hoci som sa napchávala všelijakými liekmi, do lietadla som nastupovala s predstavou milovanej postele a horúceho čaju. Skončila som však v starostlivosti obetavej letušky a so spásonosným kyslíkom na tvári...
... stačí, keď úžasne chutia. Lebo práve tento chýrny cukrársky výrobok preslávil valašské mestečko Štramberk. Perníkové Štramberské uši tu pečú už dlhé stáročia ako spomienku na legendárne víťazstvo tunajších kresťanov nad mongolským vojskom v roku 1241. A to je iba voňavý začiatok, lebo dôvodov na návštevu Štramberku je oveľa viac.
Prečo sa dve deti od jednej mamy správajú, ako keby bolo každé z inej planéty? A pritom dostávajú rovnaký prídel starostlivosti a lásky tu, na našej zemeguli. Lebo aj u mamy Ivky je všetko naruby. Starší syn na prahu dospelosti je láskavý a ctižiadostivý - naproti tomu mladšia pubertálna dcéra sa od útleho detstva správa ako vypočítavá potvorka, ktorá s pribúdajúcimi rokmi vyrába jeden problém za druhým - ako nebezpečne utrhnutý vagón.
Hlboko dojímavý príbeh zo židovského prostredia z vojnových rokov 1938-1947. Hlavný protagonista Martin Friedmann - alias Martin Petrášek, ktorý pochádza zo slovenskej židovskej rodiny, rozpráva podľa skutočných udalostí o tragickom osude židov, odsúdených na likvidáciu. Martin sa zachránil iba vďaka futbalovému talentu a neuveriteľnej zhode okolností. M. Petrášek v súčasnosti žije v USA.
Američania majú výskumy na všetko možné. Peniaze vrážajú do dlhodobých pozorovaní vzorkových skupín zvierat, vecí a pravdaže najmä ľudí. Síce neviem, akým spôsobom na to idú a či sa niektorí americkí vedci výsledných hodnotení aj dožijú, lebo niekedy trvajú i 20 rokov - ale aspoň nás pobavia. Tentokrát nám poradili celkom príjemný spôsob predĺženia života. Ich výsledky však dokazujú, že sex môže byť pre mnohých poriadna drina!
Včera mi dcérka odmailovala fotky z 320 metrov vysokej, tzv. stratosferickej dráhy. Tento nemysliteľný adrenalín vo mne evokoval hororový zážitok zo španielskeho prístavu zábavy. Panický strach, ten nepríjemný až devastujúci pocit som prekonala veľakrát v živote, no tu som si ho zapríčinila sama. Hoci mal ďaleko od americkej stratosféry, skoro som sa vtedy zbláznila od strachu! Spásonosne mi pomohla zázračná jóga...
Povedal to niekdajší veliteľ izraelského Mossadu, bývalý minister vnútra a súčasný poradca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua - paradoxne v deň 120 narodenín zlosyna tejto planéty Adolfa Hitlera a v predvečer Yom Hashoah - Pamätného dňa holokaustu. Rafi Eitan mal veru o čom rozprávať...
My, bežní ľudkovia zrejme žijeme v akomsi zaškatuľkovanom svete... Včera mi totiž rozprával môj syn, ako bol nečakane cez víkend v rámci dohodnutej brigády svedkom poldňového mafiánskeho karu. A čo všetko sa tam zomlelo. On mal z toho zábavu, ale mne celkom vážne behali zimomriavky po chrbte, keď som si predstavila užialenú matku jej nebohého syna, ktorého minulý týždeň ktosi bez mihnutia oka chladnokrvne odbachol.
Určité veci ako žena zrejme nikdy nepochopím. Napríklad prečo nás, ktorým je ľahostajné dajaké futbalové derby, obmedzuje v prípade zápasu Bratislava - Trnava možno i niekoľko tisíc arogantných fanúšikov. Prečo sa musím obávať v priebehu niekoľkých hodín vyliezť z bytu, aby mi náhodou niekto ako obyvateľke Bratislavy neutrhol hlavu...
Niektorí moji blízki sa mi čudujú, že mám v dnešnej dobe odvahu robiť vysokoškolákom externú školiteľku pri písaní ich diplomoviek. Lebo takto sa končí druhý stupeň vysokoškolského štúdia - najprv napísaním a potom obhájením diplomových prác. Dnešní študenti to majú však vďaka internetu oveľa jednoduchšie - ale často si práve vďaka takýmto informáciám ušijú na seba nebezpečný bič....
Veru, to vôbec nie je 1. apríl! Najprv sa chodilo húfne nakupovať do Maďarska, kedy nám v peňaženkách šuchotali Kčs - bolo to asi pred 25 rokmi. O 10 rokov neskôr to už boli Sk a teraz nám kde-kade štrngajú vytúžené - či prekliate eurá. Často ich používame aj u našich rakúskych susedov a pandemicky v sobotu pri nákupoch potravín v Hainburgu, alebo všetkého možného v Parndorfe. Oplatí sa to vôbec? Nuž, ako sa to vezme...
Keď si túto otázku prekopŕcneme, naskytá sa nám ďalšia celkom zaujímavá otázka: Zaslúži si Iveta Radičová svojich voličov? Nedostrkali ju do terajšej kandidátky jej stranícki lídri, lebo každý iný z nich by bol ako prezidentský kandidát neakceptovateľný?
Mailujeme, četujeme, surfujeme, blogujeme. Občas sa bližšie zoznámime s ľuďmi, o ktorých sa nám v priebehu niekoľkých dní zdá, že ich poznáme roky. Zvedavosť nás posunie na osobné stretnutie, z ktorého je občas ťažký návrat do bežnej reality. Raz je to zaláskované intermezzo či vášnivá story - inokedy spálené mosty a pošliapané osudy nešťastných partnerov, ba i celých rodín...
