Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Včera mi dcérka odmailovala fotky z 320 metrov vysokej, tzv. stratosferickej dráhy. Tento nemysliteľný adrenalín vo mne evokoval hororový zážitok zo španielskeho prístavu zábavy. Panický strach, ten nepríjemný až devastujúci pocit som prekonala veľakrát v živote, no tu som si ho zapríčinila sama. Hoci mal ďaleko od americkej stratosféry, skoro som sa vtedy zbláznila od strachu! Spásonosne mi pomohla zázračná jóga...
Povedal to niekdajší veliteľ izraelského Mossadu, bývalý minister vnútra a súčasný poradca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua - paradoxne v deň 120 narodenín zlosyna tejto planéty Adolfa Hitlera a v predvečer Yom Hashoah - Pamätného dňa holokaustu. Rafi Eitan mal veru o čom rozprávať...
My, bežní ľudkovia zrejme žijeme v akomsi zaškatuľkovanom svete... Včera mi totiž rozprával môj syn, ako bol nečakane cez víkend v rámci dohodnutej brigády svedkom poldňového mafiánskeho karu. A čo všetko sa tam zomlelo. On mal z toho zábavu, ale mne celkom vážne behali zimomriavky po chrbte, keď som si predstavila užialenú matku jej nebohého syna, ktorého minulý týždeň ktosi bez mihnutia oka chladnokrvne odbachol.
Určité veci ako žena zrejme nikdy nepochopím. Napríklad prečo nás, ktorým je ľahostajné dajaké futbalové derby, obmedzuje v prípade zápasu Bratislava - Trnava možno i niekoľko tisíc arogantných fanúšikov. Prečo sa musím obávať v priebehu niekoľkých hodín vyliezť z bytu, aby mi náhodou niekto ako obyvateľke Bratislavy neutrhol hlavu...
Niektorí moji blízki sa mi čudujú, že mám v dnešnej dobe odvahu robiť vysokoškolákom externú školiteľku pri písaní ich diplomoviek. Lebo takto sa končí druhý stupeň vysokoškolského štúdia - najprv napísaním a potom obhájením diplomových prác. Dnešní študenti to majú však vďaka internetu oveľa jednoduchšie - ale často si práve vďaka takýmto informáciám ušijú na seba nebezpečný bič....
Veru, to vôbec nie je 1. apríl! Najprv sa chodilo húfne nakupovať do Maďarska, kedy nám v peňaženkách šuchotali Kčs - bolo to asi pred 25 rokmi. O 10 rokov neskôr to už boli Sk a teraz nám kde-kade štrngajú vytúžené - či prekliate eurá. Často ich používame aj u našich rakúskych susedov a pandemicky v sobotu pri nákupoch potravín v Hainburgu, alebo všetkého možného v Parndorfe. Oplatí sa to vôbec? Nuž, ako sa to vezme...
Keď si túto otázku prekopŕcneme, naskytá sa nám ďalšia celkom zaujímavá otázka: Zaslúži si Iveta Radičová svojich voličov? Nedostrkali ju do terajšej kandidátky jej stranícki lídri, lebo každý iný z nich by bol ako prezidentský kandidát neakceptovateľný?
Mailujeme, četujeme, surfujeme, blogujeme. Občas sa bližšie zoznámime s ľuďmi, o ktorých sa nám v priebehu niekoľkých dní zdá, že ich poznáme roky. Zvedavosť nás posunie na osobné stretnutie, z ktorého je občas ťažký návrat do bežnej reality. Raz je to zaláskované intermezzo či vášnivá story - inokedy spálené mosty a pošliapané osudy nešťastných partnerov, ba i celých rodín...
Hoci je všetko okolo dobre vychladeného pivečka prevažne mužský segment záujmu, boli časy, keď som si na pive pochutila i ja. Stačila však moja dávnejšia účasť na medzinárodnej degustácii piva... Až tam som pochopila, čo znamená ochutnať dajakých tridsať i viac druhov piva po štamperlíku! Och, grgalo sa mi z nich ešte dva dni, zle mi bolo ďalšie tri dni a v súčasnosti si pivo dám, no už oveľa zriedkavejšie. Poznatkov o ňom mám však habadej.
Po dvoch nádherných týždňoch som bola odprevadiť na bratislavskom letisku našu Evičku s jej trojmesačnou dcérkou Rosie, ktorú voláme familiárne Ruženka. Veľa nechýbalo, aby som sa rozľútostnila, ale jedna rozprávková starenka od Prešova mi nečakane odplašila nostalgické slzičky a navodila nielen príjemný úsmev, ale pravdepodobne spomienky na celý život...
Včera sme sa po dlhom internetovom surfovaní boli pozrieť v najvychytenejšom svadobnom salóne na Slovensku. Aj sme sa chceli objednať - ale vraj netreba. Mysleli sme, že tam strávime pol dňa, ale pol hodinka nám stačila na naše dokonalé vytriezvenie. Prišli sme totiž s nevhodnými mierami...
Ženy v našej krajine kandidujú na funkciu prezidentky už druhý raz. Predminule to bola Magda V., tentokrát sa o to nečakane pokúšajú až tri slovenské grácie. Väčšina mužskej a domnievam sa, že i časť ženskej populácie ich považuje v lepšom prípade za odvážne dobrodružky, v tom horšom za bláznivky, ktorým želajú, aby si z hanby ušili kabát.
Nedávno som postrehla nevšedný úkaz: náš írsky skoro zať okrem našej Evičky zbožňuje - aj akúsi Nigellu! Zistila som to úplne nečakane, keď som v jeden deň prepínala televízne programy, aby im rozumel aj Ian. Náš ryšavec náhle zvolal: "Nechaj prosím tento program, veď je tam moja Nigella!" Hoci bola relácia v češtine, vôbec mu to nevadilo. Odvtedy milujú Nigellu aj ostatní chlapi v našej rodine...a mne je sympatická tiež!
Náš syn iba nedávno absolvoval hotelovú akadémiu, ale na tunajšiu prvú nedostatočnú zrejme nikdy nezabudne! Dostal ju za tzv. perinovú ryžu. Nechtiac bola na vine moja maličkosť - jeho maminka. Túto naoko smiešne dusenú ryžu však obľubujeme už dvadsať rokov a s úspechom ju pripravujú na naše odporúčanie i za hranicami Slovenska... lebo sa zatiaľ každému jej príprava vydarila.
Neviem ako v iných mestách, ale v Bratislave sú prechody pre chodcov označené takou nemožne šmykľavou farbou, že keď na ňu naprší alebo napadá čo i len maličká vrstva snehu, tak nepomôžu ani protišmykové podrážky na topánkach - zemská príťažlivosť má jednoducho stonásobnú priľnavosť. Technické služby mesta Bratislavy nám ale zabudli poslať návod na lietanie!
Ako začať? Naše zdravotníctvo má už veľmi dlho rozličné problémy - a my s ním. Vôbec nezávidím túto prekérnu situáciu našim lekárom, sestričkám a ostatnému zdravotnému personálu, ale ozaj to nemajú u nás ľahké ani mnohí pacienti. Stretnúť však na nočnej chodbe jedného z nich, ako kráča - na rukách, to je ... skutočnosť!
Moja dlhoročná priateľka Sonička mala svojho času priam úžasnú operku - spoľahlivú a nádhernú Elsu! Táto psia dáma z rodu vlčiakov sa vedela neuveriteľne obetavo postarať o jej štyri ratolesti či už v priestrannom byte alebo kdekoľvek inde; ako mzdu požadovala iba ľudskú spolupatričnosť a chutnú mňamku. Iba moja maličká Katka chytala hysáky, keď zistila, že nožičky pod stolom má vyložené práve na Else...
S týmto problémom sa nezaoberajú jedine maličké bábätká - tým je to šuma fuk. Nám dospelákom však podobný handicap poriadne lezie na nervy. Nemusíme mať totiž vážne zdravotné problémy - a raz dva sa zaradíme medzi cvrkačov. Nemám pravdu?
Hľadala som v zeleninovej sekcii nákupného centra fenikel. Tento nový druh zeleniny som si obľúbila asi pred desiatimi rokmi, keď som bola na prvej služobke v Tunisku. Orestovaný na masielku - to je pre moje chuťové poháriky ozajstná delikatesa! Ale ani zeleninový zamestnanec nemusí vedieť, čo to ten fenikel vlastne je...
Viete o tom, že rok 2009 bol vyhlásený za Európsky rok kreativity a inovácií? Túto iniciatívu schválil ešte minulý rok Európsky parlament a akceptovali ju všetci ministri školstva členských krajín EÚ. Som ale šokovaná, že najviac sa o tejto zaujímavej iniciatíve dozvedám z českých a iných médií. Ako flexibilne ju mohol využiť - napríklad i niektorý kreatívny prezidentský kandidát...
