Rumunčina patrí medzi románske jazyky, najviac spoločných čŕt má s taliančinou (tiež východorománsky jazyk) a francúzštinou. Do rumunčiny boli prijaté viaceré francúzske slová počas 18. a 19. storočia, keď sa aj v rumunskej časti Uhorska začal proces národného uvedomovania. Rumuni v Sedmohradsku (severozápadná tretina dnešného Rumunska) neboli ako národ dlho uznávaní, na rozdiel od Maďarov, Sasov a Sékelov (v niektorých zdrojoch sa uvádzajú ako Sikuli). V druhej polovici 18. storočia začali sedmohradskí vzdelanci upozorňovať na to, že rumunčina je románskym jazykom, začali vznikať veľmi silné väzby najmä na francúzsku kultúru. Francúzske slová prešli do rumunčiny väčšinou vo fonetickej podobe (píšu sa tak, ako sa vyslovujú), napríklad zoči-voči po rumunsky vizavi de (fr. vis--vis de). Preto je lepšie v styku s Rumunmi, ktorí nereagujú na angličtinu, skúsiť francúzštinu.