Kristína Jakubičková
reKLAMY
Sú všade okolo nás. Vzduch, ktorý dýchame, obraz ktorý vnímame zrakom. Neustále prítomné, agresívne, falošné, mätúce a otravné ako bzučiaci komár. Predstierajú, že chcú naše dobro, no len nás klamú. Sú to reKLAMY.
Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Psychológia, Osobnostný rozvoj, Vzťahy, Životné prostredie
Sú všade okolo nás. Vzduch, ktorý dýchame, obraz ktorý vnímame zrakom. Neustále prítomné, agresívne, falošné, mätúce a otravné ako bzučiaci komár. Predstierajú, že chcú naše dobro, no len nás klamú. Sú to reKLAMY.
Ľudia, ktorí sa preukážu ako skutoční priatelia na život a na smrť, a teda sa nestiahnu ani v čase, keď prežívame hlboké krízy, sú drahokamy. Tento článok je venovaný dvom osobám, ktoré majú pre mňa hodnotu nevyčísliteľnú.
Mám úžasné šťastie. Mnohokrát si to ani neuvedomujem. Ale potom sa rozpamätám, že aký je to úžasný dar. Mám tesne po tridsiatke a mám starú mamu. A nie hocakú. Je to unikát medzi babinkami, a preto som sa rozhodla o nej napísať.
Poviem vám rozprávku, chcete? Nie, nebude to klasická rozprávka so šťastným koncom či krásnou princeznou. I keď princezná, hoci nie taká, ktorá spĺňa naše zažité predstavy o vzhľade princezien, v nej vystupovať bude. Tak počúvajte.
Úzkosť a radosť. Akoby boli na opačnej strane barikády, dve znepriatelené strany. Dva opačné póly, protirečiace si antonymá. Alebo nie?
Hromadí sa vo mne také to napätie predtým, než niečo napíšem. Hľadám tému, ktorou sa budem zaoberať. Cítim, že niečo potrebujem vypovedať, len niekedy neviem presne určiť čo. Potom však príde moment heuréky.
Toto zamyslenie je o osobnej asistencii. Nevykonávam ju zatiaľ síce ešte dlho, no celkom som sa namotala. Učí ma to viac sa vciťovať do druhých ľudí a zabudnúť na svojich démonov.
Nie je ľahké nájsť rozumnú mieru. Veď nás obklopujú toľké dobrá! Vraví sa, že na dobré sa ľahko zvyká. Áno, a tým ťažšie sa toho vzdáva.
Dnes filozofujem nad tým, čo znamená byť mladý. Predstava hmlistá sa črtá. Aké charakteristiky pripisujeme mladému človeku?
Mnohé sa popísalo na tému sebalásky a sebaprijatia. Niet div, keď vzťah k sebe má zásadný vplyv na spôsob, akým žijeme, cítime sa, sme.
Žena ťažko znáša samotu. Okolo tridsiatky je to tým horšie, že biologické hodiny sa ozývajú čoraz úpornejšie. Mňa to viedlo k vytvoreniu imaginárneho priateľa-manžela, ktorému venujem tento príspevok.
Boli ste štíhli? S pribúdajúcimi rokmi sa na vás stále lepia kilá? Ste z toho frustrovaní? Vitajte v mojom klube. Zakladám klub opustených a sklamaných. Píšem list na rozlúčku s mojím lepším ja. Kto si trúfa, nech si prečíta.
Ťažia vám myseľ komplexy? Vidíte na svojom odraze v zrkadle len samé nedostatky? Bolestne túžite po štíhlejšej mladšej postave? Dokedy ešte budete žiť v tom blude?! Prebuďte sa prv, ako bude neskoro. A poláskajte sa.
Myšlienky ženy - tridsiatničky sú málokedy ľúbivé. Čo činiť však, keď šťastena nie je naklonená? A čo tak vyžalovať sa skrze písmená?
Objím ma a vdýchni mi pokoj do vlasov. Potrebujem ťa, lebo sa zo strachu pominiem! Tento výtvor plný tiesne ti celý venujem.
Nadišli nám časy pokrútené do komických tvarov anonymity, chladu a predstieraného záujmu, to je každému jasné. Áno, môj príspevok bude úvahou aj nad telesnou konštitúciou.
Spoločenská stratifikácia mení dynamiku sociálnych vzťahov už od dávna. Výslnie si uzurpuje elita. Nižšie situovaný v hodnotení je priemer či bežní smrteľníci. Periféria patrí starším, chorým a tým, ktorí fungujú nezdravo.
Lipneme na rozmeroch svojho tela. Máme obavy z reakcií okolia alebo len robíme tak, ako nám velí náš podvedomý (alebo dokonca zosobnený?) kritik. Kto sa niekedy neobával výsmechu, znevažovania alebo nevraživých pohľadov na telo?
Kniha ako darček obzvlášť poteší dušu hľadajúceho na púšti (konzumu). Tohtoročné Vianoce vyháňala démonov neistoty prístupnou formou písaná publikácia od renomovaného českého psychológa-antidietológa Františka Davida Krcha.
Mnohí ľudia zvyknú z pozície autority (či už vekovej alebo skúsenostnej) poúčať menej múdre osoby a narúšať ich osobnú sféru komfortu.