Linda Ágoštonová
Lindaaaaaaaaa.....
Moji rodičia ako mnohí iní z ich generácie boli fanúšikmi istého maďarského seriálu.
Moji rodičia ako mnohí iní z ich generácie boli fanúšikmi istého maďarského seriálu.
Vystúpila z auta a zistila, že ubytovňa je zatvorená. Zavolala „vedúcej“, ale keďže bola nedeľa nikto telefón nedvíhal.
Najhoršie bývajú konce bez viditeľnej nádeje na nové začiatky. Väčšinou to býva nepísaným pravidlom aj na konci vzťahu.
Stretli sa. Ona, pôsobiaca ako manažérka retailovej spoločnosti v Prahe. On, ako vedúci auditu finančnej spoločnosti.
Prvé Vianoce s malým bratom a zároveň prvé v našom novom byte. Na Štedrý večer mama pripravovala zemiakový šalát.
„ Aj na Slovensku pozorujete korytnačky?“ pýta sa ma Baran, čašník z tureckého mesta Alanya, keď večer sedíme na pláži. Musím sa smiať, nielen nad rozdielnosťou našich svetov, ale aj nad detskou úprimnosťou položenej otázky.
Je noc a na Bratislavskom letisku M.R. Štefánika vládne pokojná atmosféra. Pár desiatok nedočkavých dovolenkárov s respirátormi prekrývajúcimi dýchacie cesty čaká na odlet.
Pre vačšinu ľudí je toto slovné spojenie známe ešte z škôlkárskych či školských čias, keď ich za nejaký prehrešok poslali do kúta.
„ No, ic mi pre totu drabinu. A ňe vecka, aľe takoj.“ Stála pod čerešňou a rozmýšľaľa čo by to mohlo byť.
„ Proč chci zrovna dvojplošník? No protože chci cestovat časem… Chci na sobě cítit vítr, když letím, chci, aby se lidi podívali, aby viděli, aby věděli, že ještě pořád existuje nebe...“ Richard Bach
Hovorí sa, že väčšina dievčat od detstva sníva o dokonalej svadbe. Ona však medzi ne nepatrila. Jej snom bolo dobyť akademickú pôdu, dať si Paulaner v Mníchove, croissant v Paríži, paellu v Barcelone či čierny čaj v Londýne.
Píše sa rok 2020 a my práve zažívame koronakrízu. Ako by som Ti objasnila čo to vlastne tá korona je – neviditeľný nepriateľ a my s ním bojujeme už od marca, kedy sa objavil prvý prípad v našej malebnej krajine pod Tatrami.
Ďakujem. Aj s odstupom rokov a plynutím času ma mi nenapadá nič výstižnejšie ako jednoduché, ale zároveň výstižné ďakujem...
Ako som kedysi sľúbila, pokračujeme tam kde sme minule prestali, v krčme u Pštrosa.Čo sa medzitým zmenilo v Lučenci? Nuž, na námestí Republiky nahradil komunistickú fontánu s kamennými kvetmi megalomanský projekt zvaný OC Galéria.
Ticho nedeľného popoludnia. Na oblohe ani mráčika a uprostred ulice ani obyvateľa. Lány kukuričného poľa sa prehýbali pod miernym náporom vetríka. Sused vo vedľajšom dvore práve lúpal hrach k neskorému obedu.
V rámci pracovnej turistiky som zablúdila aj na východné Slovensko. To,čo som tu videla a zažila ma v mnohých ohľadoch prekvapilo,dojalo,ale aj šokovalo. Rada by som načrtla hlavne pracovné podmienky, ktoré som mala možnosť zažiť.
Milá Lilinka, pripájam Ti list z poslednej návštevy jednej zahraničnej firmy situovanej vo vašej malebnej krajinke. Cestou som sa zastavil v neďalekom Slovenskom raji no dnes by som rád písal o raji inom. Tom vašom, pracovnom.
Milý zahraničný investor, sme Ti vďační za možnosť pracovať na splnení tvojho sna o relatívne lacnej pracovnej sile.
Ticho nemocničného popoludnia preťal hlas návštev. Nedeľných poobedných voňajúcich čerstvým ovocím z nemocničného bufetu, minerálok rovnakej značky, prípadne vôňou krémeša z neďalekej cukrárne.
Odjakživa mala vzťah k akýmkoľvek písacím potrebám. Od ceruzky, cez pero až po klasický písací stroj. Ten dokonale devastovala od škôlkárskych čias v maminej práci.