Jaroslav Liptay
Jaja, Jujo a ja
Milí čitatelia, zo štatistiky môjho blogu zisťujem, že najvyššiu sledovanosť má moja tvorba pre deti. Možno je to hanba, možno vyznamenanie, no nehodlám to hodnotiť. Ak ale príbehy zo seriálov Permoníci, Kuklapukla, Zverológia, alebo veršíky z rubriky Blogôňkovo potešia aspoň pár detí, teda aspoň dve (napr. dvojčatá), potom si myslím, že tieto „detské“ písačky majú zmysel. Najmä preto začínam v rubrike „Jajka–nie“ cyklus básničiek o Jarke (Jajka nie!) a Jurkovi. Prvý síce príde na svet (ako „Adam“) Jurko, no aby som to „vybalancoval“, v tom čase je už na scéne Mária, teda Majka (aby sa potešili aj dievčatá...). Ak sa udalosti v mojich príbehoch a veršoch viažu na ročné obdobia, je to zámer. Nemienim to však prispôsobovať aktuálnemu počasiu. Skôr mi ide napr. o pranostiky, aby deti získali určité informácie o tom, že napríklad „(Sv.) Martin chodí na bielom koni“, aj keď v Bratislave, ale aj na Donovaloch, nemusí práve v tomto roku na Martina snežiť (možno sa však iba naivne domnievam, že niekto moje príbehy prečíta aj o rok, o dva....). Avšak macka (medveďa) by som rád poslal na zimný spánok čoskoro, nie napríklad až na jar alebo v lete. No dosť už vysvetliviek, poďme radšej zist
