Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
V stredu som bol na zaujímavom obede. Okrem potravy pre brucho sa dostalo výživnej stravy aj mojej hlave. Najviac sa debata točila okolo nedávno minulého, súčasného a blízkeho budúceho vývoja Slovenska.
Pred časom sme tu mali požalovanie sa učiteľky na prebiehajúcu školskú reformu. Nebol to jediný príspevok na tému reformy, na spodku je ešte niekoľko ďalších súvisiacich článkov, skôr kritických. Dostal som sa do debaty s jedným známym učiteľom, ktorý popri hromžení (to vynechám) našiel na veci aj niečo pozitívne.
Cez víkend som bol mimo Bratislavy, mimo internetu, mimo bežných starostí. V sobotu poobede som s mojou milou robil veľký rodinný nákup pre jej rodičov. Na poslednú chvíľu som si od pokladne skočil kúpiť sobotňajšie SME, že reku pozriem si šachovú rubriku, ktorá býva práve v sobotu. S ňou som samozrejme dostal celé noviny, tie som čítal večer a dnes ráno.
Dnes ma zaujal článok Patrika Garaja o Wikipédii. Zaoberá sa plánom Bertelsmannu vydať papierovú verziu Wikipédie a trochu okolo uvažuje. Na môj vkus dosť nepresvedčivo.
V posledných týždňoch sa debatuje o službe vybrali.sme.sk, či už verejne (pozri napr. tybiho článok,môj článok alebo článok Jana Šifru) alebo súkromne (napr. s ľuďmi zo SME alebo s Hyenom). Celkovo cítim z týchto debát istú frustráciu z nie úplného naplnenia potenciálu služby, a keďže ju zdieľam, rozhodol som sa spísať tento elaborátik. (Elaborátik = príliš dlhé na článok, ale príliš krátke na odborný elaborát.)
Zväčša áno, koho by aj nie. Dokonca aj vtedy, keď je kritika oprávnená. Čo sa s tým dá robiť? (Teoreticky by som svoje úvahy mohol rozvíjať veľmi všeobecne, ale na to si netrúfam. Preto sa obmedzím na niekoľko skúseností z blogu.)
Prečítal som si dnes jeden z množstva článkov o vybrali.sme.sk. Produkcia na tému onej stránky sa zvyčajne obmedzuje na skuvíňanie, aká je na vybrali.sme.sk cenzúra a podobné detinské prejavy, preto ma prvoaprílový pozitívne ladený článok od SEO človeka zaujal. Myslím, že k téme mám čo povedať... (... lebo aj keď vekom som v bežnej netovej populácii približne v strede, ako užívateľ vybrali.sme.sk som však jednoznačne senior, dobre že nie nad hrobom. Na vybrali.sme.sk som začal pôsobiť dávno predtým než existovalo. Hehe, to nie je nezmysel, kedysi sa to volalo asdf.sk. Zahlasoval som už za veľa článkov, veľa článkov som pridal a veľa z nich prešlo na titulku - takže som senior aj v novšom význame slova.)
Predpokladám, že väčšina čitateľov už o ochrane vkladov v bankách počula. Možno vďaka (samo)vzdel(áv)aniu, možno vďaka kauze BMG & Horizont, možno vďaka kritike II. piliera dôchodkového zabezpečenia. Ale kto vie presne, ako to je skutočne s ochranou vkladov?
Kto ešte nevie o tom, že sa Richard Sulík a spol. snažia o vyhlásenie referenda o koncesionárskych poplatkoch, nech sa hlási u súdruha Žinčicu. A kto z tunajších čitateľov ešte nepočul o tom, že Richard Sulík bol obvinený zo spamovania, nech sa hlási u súdruha Oštiepka. No ja by som to nebral na ľahkú váhu.
Zjednodušene povedané: ničomu. Iste, existujú stránky a aplikácie s komplikovaným a viacnásobným zabezpečením. Ale pokiaľ ide o rôzne správy, návody, novinky a blogy, treba ich brať s rezervou a overenie z nezávislého zdroja by malo samozrejmosťou. Je? Nie je.
Článok v SME Husákove deti nerodia vyvolal reakciu dvoch kolegov blogerov, najskôr Jarmily Mikušovej a trošinku neskôr Pavla Minárika. Pokúsili sa dať odpoveď na to, prečo dnešná generácia v reproduktívnom veku nereprodukuje. Vo mne však celá problematika vyvolala inú otázku.
Minulý týždeň sa na blocu objavila informácia o tom, že nejaká čínska automobilka plánuje výrobu auta za cca 60 000 českých peňazí. Nasledovala úvaha na tému sprievodných javov a dôsledkov takéhoto lacného auta.
Vyskytol som sa u rodičov. Podebatovali sme o súčasnosti, zaspomínali na minulosť. Jednou z tém bola aj lož. Klamstvo, podvod, kmínstvo. Iným slovom hnus.
Dnes som sa cestou z práce veľmi ponáhľal. Mal som dohodnuté rande s milou a už som pár minút meškal. Preto keď ma na námestí SNP oslovila slečna s papiermi v ruke, snažil som sa nevnímať ju. "Dobrý deň, nechceli by ste sa pridať k našej petícii." "Veľmi sa ponáhľam." V zlomku sekundy som si to však rozmyslel a pristavil som sa.
V stredu jackpot opäť nepadol a Tipos sa teší. Opäť podávajú tikety aj ľudia, ktorým by to za normálnych nenapadlo. Veď vyhrať ťažké milióny, to je jedinečná životná šanca. Ale či ozaj?
Ani sme sa nenazdali a samopal Kalašnikov sa dožil 60 rokov.
Odštartovala ich v mojej hlave piatková príhoda. Šoféroval som z Bratislavy do Levíc. Keďže piatkové davy na diaľnici D1 v smere Bratislava-Trnava sú všeobecne známe, vyhli sme sa im neskorším odchodom. Vďaka tomu sme však dostali šancu stretnúť opitého. Nie vodiča.
Karol Sudor (KS) tentoraz vyspovedal Fedora Gála (FG). Ako tomu obyčajne u Karola býva, rozhovor ma zaujal a to tentoraz až tak, že som sa rozhodol spísať pár myšlienok, súhlasných i nesúhlasných.
Sedím, pracujem. Na pozadí mi bežia správy TA3.Jedna zo správ bola o dotácii pre STV zo štátneho rozpočtu, o ktorej už podaktorí zainteresovaní uvažujú. Minister financií o tom ešte oficiálne nevie, ani ministerstvo kultúry sa nechcelo vyjadriť. Dôvodom dotácie má byť, že STV je pred finančným kolapsom, tak si asi požiada. (Toto som nezachytil presne, pretože ma správa dovtedy nijak zvlášť nezaujala.)I spýtali sa šéfa STV Radima Hrehu, či sa neobáva politických tlakov v prípade, že by STV mala dostať dotáciu. Odpovedal v tom zmysle, že nie, nevie si to predstaviť. (Ale toto bola vychytávka ako lusk!)Hm. Na riaditeľa jednej televízie nezvyčajne malá predstavivosť.
Viete, ako môže niektorá strana rokovania presvedčiť verejnosť, že je ústretová, i keď v skutočnosti nie je? Ľahko.
