Marek Sopko
Večný verš
...
Zoznam autorových rubrík: srandičky, nerýmované, Rispet, Nona, Sonety, Katolícka poézia, humor, Nezaradené, Súkromné

„ Pod Andami žil raz jeden mierumilovný kmeň. Jedného dňa napadla osadu banda zúrivých lupičov, ktorá mala svoj brloh skrytý v závratných výšinách. Medzi korisťou, ktorú si odnášali, bolo aj dieťa, syn rodiny, ktorá žila tu pod horami. Ľudia z roviny nevedeli, ako vystúpiť do vrchov. Nepoznali chodníky, ktoré používali vrchári. V skalnatom teréne nevedeli nájsť týchto ľudí ani ich stopy. Napriek tomu vyslali skupinu svojich najlepších bojovníkov do vrchov, aby dieťa priniesli.

Osvienčim 1941. Z koncentračného tábora ušiel zajatec. Večer predstúpil veliteľ tábora Fritsch pred zajatcov : „ Utečenca našli.“ reval. „ Desiati z vás preto zomrú v hladomorni .“ Pristúpi bližšie k prvému radu, každému ostro pozerá do tváre. Potom zodvihne ruku a ukáže prstom : „ Tento !“ Muž vystúpi z radu, bledý ako stena. „ Ten – a ten – a ten ...!“ Je ich desať. Desať odsúdených na smrť. Jeden z nich zanarieka: „ Moja úbohá manželka a deti“

buď požehnaná láska, buď požehnaný ty mocný cit.... veď len skrze teba a v tebe sa viem zaľúbiť.

Jedno pokolenie prichádza, iné pokolenie odchádza. Zem však stojí na veky.... ( Kaz 1;4. )