mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Dvaja chlapi stoja každé ráno na zastávke autobusu v družnej debate. Keď zbadám náš autobus v diaľke, urobím krok dopredu, potom oni a keď autobus zastaví, nastúpime. Náš autobus zbadám aj keď ešte nie je vidieť. Počujem ho, cítim
Už sa stmievalo, keď sme vošli do dediny. Na dlhej ulici, na ľavo párne, na pravo nepárne čísla. Pod strechami muži, čo majú mzdu šesťdesiat minút na hodinu a ženy čo z pol kila múky svadobnú hostinu vychystajú.
Raz som sa nadránom vracal zo spoločenskej akcie. Bola jeseň a na chodníkoch sa povaľovali listy rozmočené dažďom. Fúkal vietor a tak som si vyhrnul golier na saku. Cítil som sa ako postava z dobrého filmu, ktorá práve za sebou ne
Dnes, keď zapískam na kamaráta pred domom, tak sa vôbec nič nestane, žiadna zvedavá hlava sa z okna nevykloní. Ten piskot zaujme len chalanov sediacich na schodoch. Značkové bicykle opreté. Dekorácia statusu, dva mesačné platy.
Dávnejšie som stál pred zrkadlom, len tak v trenírkach a pozeral som sklamane na odraz. Hovoril som si smutne, prečo práve ja musím mať telo samý sval. Na bruchu tehličky, vytesané ako do mramoru.
Skoro ráno ma zobudili deti, nech vstanem, pretože niekto chrápe. Potešil som sa aké sú slušné a nepovedali to priamo vankúšom do hlavy. Ospravedlnil som sa a uistil ich, že si dám záležať, do rána odložím pílu mimo dosahu.
Moja kariéra génia sa rozbehla už v prvej triede základnej školy. Odštartovala ju pani učiteľka. Doniesla do triedy učebnú pomôcku, pripevnila ju na tabuľu a ja som odvážne povedal; mapa.
Keď som ešte chodil do škôlky a bol som úplne malý, len koze po chvost vysoký, nevedel som vysloviť jedno písmeno z abecedy. Bolo to desivé. Písmeno na mňa útočilo asi z každého slova.
Jedného dňa, bolo to v piatok a pokojne mohlo byť trinásteho, tak v ten deň prestal fungovať internet. Šok z toho zistenia zosilňoval loading ktorý nekončil. Ukazovák pravej ruky v pravidelnom tempe kontaktoval klávesu.
Vošiel so do lekárne a postavil so sa na koniec rady. Čakanie v rade, je jednoduchý proces ako sa dostať na prvé miesto. Celkom jednoduchý postup, kde v rovnici na výpočet doby, ktorá musí uplynúť kým sa tak stane, sa nachádza ako veľmi dôležitý údaj, počet ľudí stojacich pred vami.
Už zasvietilo slnko na šedú mláku zimy. Už lúče hľadajú nechránenú kožu, pri spomienke na ten dotyk, bude sa koža isto červenať. Deň už nosí krátku sukňu, má oholené nohy, odvážny pohľad a žiarivou farbou nafarbené vlasy.
Vracal som sa z mesta neskoro večer. Zavolal som si taxík, aby som bol doma čím skôr a tiež, aby som sa chvíľu cítil ako pán. Cez okno som pozeral na nočné spoje, na unavené hlavy pripevnené na telách. Trúfam si povedať, na odšťavenú dužinu toho dňa.
Cestoval som vlakom. Vzduch, teplo a svetlo v cene cestovného lístka. Štandardný výhľad a svetlo z okna do piatej, predsa len, nebola to prvá trieda.
Obdivujem ľudí, ktorí dokážu čítať knihu v akejkoľvek situácii. Pokúsil som sa ich spôsoby napodobniť, ale musím priznať, schopnosť musí byť vrodená.
Do výťahu so mnou nastúpila suseda. Bola iná ako po uplynulé dni, nový účes, parfum čo sa šetrí na výnimočné príležitosti a úsmev, ktorým sa dokážu vyzdobiť iba šťastné dámy. V ruke držala veľkú kyticu ruží.
Vážený pán Google, píšem vám tento list z vďaky a úcty, o veľkosti niekoľkých gigabajtov. Môj obdiv k vám je nekonečný, ako vaša schopnosť pomôcť hneď a všestranne.
Prvý január je deň, keď sú takmer všetky obchody zatvorené. Je to smutný deň a mnohé peňaženky trpia depresiou. Sú ako nakreslené dvere, nik ich neotvorí, nik ich nepoláska, do ich útrob nik úprimne, len tak nepozrie.
Spať na nafukovačke vyžaduje veľa skúseností, ak žiadnu inú, tak aspoň so stoickým ležaním. Spať na nafukovačke, to je dobrodružstvo. Na niečo také treba mať naspaté na rôznych podložkách, posteliach, pričniach či lôžkach akejkoľvek kategórie a kvality. Už len samotný fakt, že posteľ si treba nafúknuť, ponúka hneď na začiatok niečo neobvyklé.
Krátko po polnoci som vstal, všade bolo jednoduché ticho. V takom tichu sa zdá, akoby svet neexistoval, čo príjemné nie je, preto na chvíľu to stačí.
Bol som v obchode, kde predávajú nábytok a čajové sviečky v balení po sto kusov. Veľmi som chcel niečo kúpiť, nech pri pokladni nevyzerám ako trol, čo prišiel tovar iba vykukať. Nevedel som sa ale rozhodnúť. Tie zvláštne názvy tovarov ma odrádzali, veď čo keď to v preklade niečo urážlivé znamená.
