Marian Baran
Loading
Od Bratislavy fúkal studený vietor. Slzili mi z neho oči, tŕpla tvár. Chlad útočil hlavne na ruky, nemal som si ich ako zohriať, pretože rukavice ostali doma v šuplíku hneď vedľa teplých ponožiek.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Od Bratislavy fúkal studený vietor. Slzili mi z neho oči, tŕpla tvár. Chlad útočil hlavne na ruky, nemal som si ich ako zohriať, pretože rukavice ostali doma v šuplíku hneď vedľa teplých ponožiek.

Pri múre, vo vestibule železničnej stanice, bola uložená batožina. Z nej niekto postavil ďalší múr. Podstatnú prekážku na ceste napokon rozobrali cestujúci, ktorým práve prichádzal vlak.

V časoch, keď obchody neponúkali tovar, ktorý by zohľadňoval vývoj a potreby moderného človeka, bola prirodzená snaha, si nedostatkový tovar vyrobiť svojpomocne. Každý kto bol obdarený manuálnymi schopnosťami, vstupoval do tohto výrobného procesu s oduševnením a eufóriou.

Zbalil som bomboniéru čo mi nechutí a vybral som sa na návštevu. Toto obdobie je vhodné na podobné aktivity, doma už došli zásoby a plyšový maco prestal komunikovať. Dôležité je ale, byť pozvaný.

Keď ľudia odišli, ostali len stromy. Na krajoch lúk a polí začali rásť kríky. Diviaky snorili rypákmi skryté v lesoch, zvyknuté ukradnúť, napriek štekotu psov zo zeme čokoľvek, mysliac si snáď, že je to pestované pre nich.

Otvoril som svoj denník, do ktorého si pravidelne od sedemnástich rokov píšem svoje významné životné udalosti. Nalistoval som posledné záznamy na strane dva. Rozhodol som sa, že si určím, aj poznačím predsavzatia na ďalší rok.

Včera som išiel z práce zas neskoro. Už nejazdili autobusy. Teda videl som ich pár, len všetky išli iným smerom a pomerne rýchlo. Zavolal som si taxík.

Včera večer som cestoval z práce domov. Nepíšem, že posledným autobusom s ospalými cestujúcimi, ani nič podobné. Len viem, že už bola tma, zima a príšerne pršalo.

Vždy keď zbadám suseda v okne, v roláku svojej manželky, ako umýva okná, viem, že upratovanie u nich doma je v plnom prúde. Kričím na neho; Čo to robíš? A on si myslí, že ho volám von.

Mráz mi už zalieza pod nechty, už sa nehanbí, zdvihne mi odvážne ruky k ústam. Už stratil zábrany, vplazí sa mi pod nohavice, pod sveter i tričko, škriabe ma chladnou dlaňou na chrbte.

Keď mali prísť meniť merače spotreby vody, dozvedel som sa to z oznamu, ktorý mi bol doručený do poštovej schránky. Chvíľu som mrmlal, sťažujúc sa na čas, ktorí určili. Kopíroval pracovnú dobu štandardne zamestnaného človeka, od deviatej do pätnástej hodiny stredoeurópskeho času.

Ak sa na Vianoce pravidelne servíruje kapor, ako pochúťka u ktorej je nutné dávať si pozor na kosti, zvedavosť detí raz prerastie do hlbšieho záujmu, spoznať tohto živočícha inak, ako v strúhanke obalenú podkovu jeho mäsa.

Tak ti teda zas píšem ja. Už som ti písal toľkokrát, že sa nemusím ani predstavovať, pamätáš; Drevené želiezko z gumy, tak to som chcel ja. Včera som deti vyzval, aby ti napísali. Vysmiali ma a povedali, že som staromódny.

Túžba ľudí po hladkom povrchu látky, siaha ďaleko do minulosti, do čias prvých trenírok a závesov na vchode do jaskyne. Dvere vtedy ešte neexistovali, tie vymyslel muž neskôr, aby mal čím po príchode domov z neúspešného lovu tresnúť.

Starký so starkou žili na samote pri lese. Každý tomu tak hovoril, ale nebola to pravda. Možno to niekto tak pomenoval naschvál, aby odplašil nevítaných hostí, veď málokto vedome vyhľadá samotu.

Moja snaha robiť dobré skutky nepozná žiadne obmedzenia. Hneď ako vycítim príležitosť, idem do toho. Niekoľko dní, po dôslednom zvážení situácie som sa ráno ticho zakrádal chodbou.

Keď sa kamarátovi narodila dcéra, ja som už mal určité skúsenosti. Rád som mu ich sprostredkoval, pretože to podstatné sa nedá nikde naštudovať, na to treba osobnú skúsenosť.

Existujú športy, ktorých sledovanie hravo nahradí akékoľvek kvalitné farmaceutika. Napríklad taký curling. Televízny prenos zápasu, ma dostane do horizontálnych stavov ľahko a prirodzeným spôsobom.

Musíš v noci vstať, niekoľkokrát zliezť z postele a nasypať veľa čierneho uhlia na žeravé lôžko ohňa. Musíš sa zatočiť do deky a myslieť ako kukla, že sa predsa len premeníš a vyletíš z tej miestnosti cez rozbité sklo, ktoré niekto zalátal vydaním novín, s rokom začínajúcim číslom jedna.

V prízemnom chlade skorého rána stál pri ceste, kadiaľ prechádza v tú dobu najviac ľudí, sporo oblečený chlap. Niekoľko rokov nestrihané vlasy, zopnuté vzadu zelenou gumičkou. V ruke držal knihu a nahlas rozprával.