Marian Baran
Čo ti wifi?
Jedného pekného dňa, som si aj ja kúpil moderný telefón s dotykovým displejom a možnosťou pripojenia do internetu. Môj palec na pravej ruke sa potešil a objednal sa na manikúru.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Jedného pekného dňa, som si aj ja kúpil moderný telefón s dotykovým displejom a možnosťou pripojenia do internetu. Môj palec na pravej ruke sa potešil a objednal sa na manikúru.

Les a priľahlé chodníky boli cez víkend plné, čo je určite dôkazom toho, že príroda má stále čo ponúknuť. Príroda je už raz taká, z princípu svojej existencie sa núka a odmenou pre ňu je pošliapanie.

Keď som ťa občas čakal v nemocničnej izbe, cítil som sa nesvoj. Blízko bola obava a nemohúcnosť. Nehybne som sedel, aby si ma nevšimla ani jedna z nich.

Keď sa mi holuby prilietali vyprázdňovať na balkón, nebol som nadšený. Podozrieval som neznámeho jedinca, že tieto holuby chová, cvičí a to tak, aby svoju prácu robili dôkladne a ich činnosť zanechala čo najviac nepríjemných stôp.

Niekedy len tak stojím pri zapnutom rádiu a počúvam ako hrajú, nesadnem si. Mohol by som, mám kam, stoličiek mám neúrekom, ale ja stojím ako kôň.

Tento list píšem sám sebe, aj preto, lebo sebe som ešte nikdy žiaden list nenapísal, aj preto, lebo si ho určite celý prečítam. Minule som si ale túto svoju nečinnosť vytkol a vzápätí som sa na seba silno urazil.

Možno závidel Rómeovi Júliu, alebo kamarátovi Mahulienu. Možno to nebola závisť, len obyčajné váhanie. Premýšľal a hľadal rozdiel, dôvod. Niečo, čo by pomohlo nájsť odpoveď.

To, že každý môže byť čím len chce, je viac než istá vec. Ak sa už v detstve podsúva táto teória, jedinec má čo robiť, aby si v ďalšej časti života ujasnil svoje možnosti.

Pri krásnom stole z bežného dreva, lebo mahagón hocikde v bufete nemajú, sedeli krásne deti krásnych rodičov. Nádherne sa usmievali. Ich krásna mama sledovala svojho krásneho manžela, ako sa rozpráva s ostatnými krásnymi dospelými pri tom stole.

Býval som v malej, prenajatej garsónke. Bola tak malá, že sa tam zmestila len posteľ, skriňa a obrázok stoličky. Keď som sa obliekal musel som otvoriť okno, aby som sa mohol rozpažiť.

Keď som bol malý, mal som akvárium a v ňom rybku. Mala farebný chvost a tak som jej dal meno Dúha. Ťukal som na sklo, volal a ona nič, nereagovala. Plávala ticho v zelenej, kalnej vode a mňa si nevšímala

Bolo to takto presne pred rokom, len bolo leto, čo som naposledy držal v ruke čakan. Použil som ho na ľahké výkopové práce, kde slovo ľahké evokuje hĺbku.

Spolu mali cez sto rokov a podobne, odhadom sčítané cez päť promile, v krvi alkoholu. Zo štyroch metrov výšky, jeden z nich vlastnil dva a pol, a cez metrák, hmoty, na jednom z dvoch sedadiel autobusu.

Sedel som v reštauračnom vozni a pozeral von oknom na krajinu, ktorá niekam utekala. Unikala potvora, a ja som chlípal čaj bez cukru.

Našu poštu mám rád. Človek tam občas niečo vybaví, neprší tam a nie je tam zima. Pri čakaní spozná nových ľudí, vypočuje si rôzne príbehy a začuje aj nadávky, ktoré ho nútia spontánne sa červenať a prepadať od hanby.

Už niekoľko desaťročí mám rád chôdzu. Naučil som sa ju takmer sám a hneď ako to bolo možné som ju použil. Dnes sa už chôdza veľmi nepoužíva, hoci voľakedy sa tešila veľkej obľube širokej verejnosti.

Nikdy nemeškám, vybudoval som si na tom image. Precíznymi, dlhodobými postupmi som dosiahol dokonalosť, stala sa zo mňa legenda. To je ten, čo nikdy nemešká, hovoria ostatní a ťukajú si na čelo, aby zdôraznili lokalitu kde to mám úplne v poriadku.

Každý napadnutý sneh rozdelí ľudí na dve polovice. Nie fyzicky, ale i tak radikálnym spôsobom. Snehomilovia si voľkajú zo snehovej záľahy, laškujú s bielymi vločkami. A snehový odboj ticho kľaje nad nádielkou, pretože priznať snehovú averziu je silne protispoločenské.

Aj ja raz budem starý, to je viac než isté. Bolo by chybou, myslieť si, že je ešte priskoro, zaoberať sa vzdialenou budúcnosťou. Ak som nezačal včera, dnešok sa napriahne, aby ma zajtrajšok riadne nakopol.

Sú frajeri, čo zahasia poslednú cigaretu a sú z nich trvalí nefajčiari. Prsia sa, že nepoužili žiadnu pomôcku, možno to dosiahli svojou pevnou vôľou.