Marian Baran
Frajerka ako sa patrí
Takmer každý mal milú, aj Fero mal tú svoju. Ukazoval mi fotky vždy, keď bola príležitosť. Zatiaľ čo iní o cudzích dievčatách snívali, on len o tej svojej neprestajne rozprával.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Takmer každý mal milú, aj Fero mal tú svoju. Ukazoval mi fotky vždy, keď bola príležitosť. Zatiaľ čo iní o cudzích dievčatách snívali, on len o tej svojej neprestajne rozprával.

Cesta tam bola dlhá. Chvíľami sa mi strácal na mape prst. Ukazovák preskakoval z cesty na cestu, stačila mala nerovnosť terénu a diaľnica sa menila na úzku štrbinu v lese a naopak. Išli sme kratšou cestou, trvalo to o hodinu dlhšie ako zvyčajne.

Chodím tam rád. Nie sú to potraviny a preto tam nedokážem nakúpiť veľa položiek. A tých pár, ktoré zaplatím, nikdy nespotrebujem do dvoch dní.

Často čítavam čerstvé časopisy. Čo človek často činí. Článkami členená čerstvá človečina. Častujú článkami, čarokrásne časy človeka, často činnosti. Čo čítam častejšie? Čokoľvek.

Z okna bytu vidím na moju obľúbenú reštauráciu. Taký malý podnik. Ponúkajú tam fantastické jedlá a pracuje tam môj obľúbený čašník a čašníčka.

Ak na niekoho v meste vyskočí nosorožec a zvalí ho na zem, dotyčný sa môže na tom zabávať. Môže sa smiať, keď ho hrubokožec oblizne a uvoľní z objatia. Môže mu to byť príjemné, vyrastal s nosorožcami a už z diaľky videl, keď k nemu zviera utekalo a vrtelo rohom, že sa chce hrať.

Kupoval som v predajni práčku. Peknú, to na začiatok, ostatné ponúkol mimoriadne výrečný predavač. Všetko vedel, až mi to bolo divné. Dúfam, že si nevymýšľal.

Je možné, že jedného dňa budú vyčerpané zdroje obživy pre ľudstvo. S mojimi zdrojmi sa to deje bežne, keď ich zjem, vtedy priestory na ich uskladnenie zívajú prázdnotou. Nepomáha hypnóza na zvrátenie stavu, ani pár pohárov vody.

Učiteľka na základnej škole mi povedala, keď som jej ukazoval čo všetko som nakreslil a namaľoval, že zo mňa maliar nikdy nebude. Vraj moja snaha, talent neobjaví.

Význam holenia nôh u muža, jeho pôvod, je hlboko zakorenený aj v športových aktivitách, kde nahladko oholené nohy, teoreticky znižujú odpor vzduchu. Prakticky, upravujú záujem okolia o takto upravené končatiny. Existuje aj definícia estetického vzhľadu, ale žiadna ma nenapadá.

Niekedy cestujeme spolu ranným autobusom. Vždy ma vyhľadá, postaví sa vedľa, alebo sadne, ak je voľný priestor. Ak nie, počká kým sa miesto uvoľní.

Tento nekompletný opis prípravy, nie je určený pre konkrétnu ruku. Ak sa rozhodnete pre ľavú, či pravú, výsledok vášho snaženia bude rovnaký.

Dostal som zadarmo, na hlavu jarmo. Do krku papier brúsny, zmenil sa môj prejav ústny. Chraptím ako reprák starý, chrípka ma už pár dní kvári.

Rolety na križovatkách mi otvárali ústa, civel som hlúpo na žlté svetlo lámp. Prirodzená staroba svetelných tokov, opakujúca sa v komixovej paródii na prítomnosť, vo frekvencii lacnej disko gule, neúprosne dráždila oči a manipulovala necitlivo viečkami.

Otec ma často brával do divadla. Hrebeňom a vodou mi vyčesal ofinu. Na predstavení, prístupnom od pätnásť rokov, tvrdil uvádzačke, že už som mal vek, na ktorý som nevyzeral.

S mojim bytom som mal veľké plány. Chystal som sa búrať priečky, osádzať plastové okná a vymeniť kuchynskú linku. Chcel som toho zmeniť veľa.

Dával som pozor na spiace deti. Na prvé počutie by sa mohlo zdať, že táto činnosť by mohla hraničiť s nudou. A množstvo vynaloženej energie sa rovná nule.

Chlapi stavali z kameňa plot, boli spálení od slnka a nahlas sa dohadovali. Za nimi kus hotovej roboty a v strede dvora kopa kameňa. Drevené kolíky zapichnuté v zemi, v línii budúcej stavby.

Som rád, že som mohol so svojím synom, prežiť niektoré prázdniny v skutočnej dedine, v dome mojich starých rodičov. Vždy sa na to veľmi tešil a aj sedemhodinovú, nočnú cestu vlakom, z mesta tam, vnímal ako dobrodružstvo.

Každý má, kdesi vnútri, skryté záhradkárske vlohy. U niekoho živoria, sú vytláčané súčasnou dobou do úzadia, no niekto ich využíva, aby si obohatil všedný život v meste.