Marian Smolík
Západná advaita 14: Ak to nie je tu a teraz, tak to nebude nikdy
Reálna je len prítomnosť. Ak chcete mať niečo reálne, musí to byť v prítomnosti. Nebo máte rovno pred očami, len ho nevidíte.
Svet je dobrý a dokonalý. Zlo je optický klam. Sú ešte chvíle, kedy sa mi to vidí inak, ale verím, že keď raz zmúdriem, budem ho vidieť práve takto.Neuvádzam tu kvalifikované rady. Ak vás tieto články inšpirujú k tomu, aby ste niečo urobili, robíte to na vlastnú zodpovednosť.Pozrite tiež moju facebookovú stránku Odpovede z ticha https://www.facebook.com/Odpovedezticha Zoznam autorových rubrík: Literárne úlety, Rasizmus a iné predsudky, Únik pred realitou - techniky, Matematické úvahy, Súkromné, Nezaradené
Reálna je len prítomnosť. Ak chcete mať niečo reálne, musí to byť v prítomnosti. Nebo máte rovno pred očami, len ho nevidíte.
Je až na počudovanie, že sa o takej dôležitej veci nehovorí. Pritom je harmonická bilancia pomerne ľahko ovplyvniteľná a má veľký vplyv na kvalitu nášho života.
Dosiahnuť záblesky osvietenia je ľahké. Ťažšie je nevrátiť sa späť. Niekedy to príde samé, ale inokedy na tom treba trochu zapracovať.
Tolerancia je záhadná vec. Niekedy je dobrá, žiaduca a ušľachtilá, inokedy je zničujúca. Je dobré urobiť si v tom poriadok.
Advaita znamená jednota. Pokoj dosiahnutý po prebudení vyplýva z hlbokého poznania, že celý svet funguje v harmónii. Chcete byť v harmónii naozaj so všetkým a s každým?
Zažili ste už pocit, ľudovo zvaný „nirvána“? Je to pocit dokonalej blaženosti. Vtedy sme si želali, aby tento pocit trval večne. Dá sa zariadiť, aby sme boli v takomto stave stále?
U väčšiny ľudí prichádza osvietenie najprv v krátkych zábleskoch. Dosiahnutie trvalého svetla zvyčajne vyžaduje isté úsilie.
Neplatí to vždy, ale platí to často. Neúspech je integrálnou súčasťou akéhokoľvek skutočného napredovania.
Advaita znamená „nie dva“. Prebudenie prichádza so zreteľným vnímaním toho, že všetky veci, ktoré existujú, sú len rôzne aspekty toho istého princípu.
Určité názory sú potrebné. Napríklad je fajn, keď je váš sused toho názoru, že nie je dobré vraždiť susedov. No priveľa názorov je na škodu.
Vraveli sme, že „ja“ nie som objektom v tomto svete, ale som pozorujúcim vedomím, ktoré nie je súčasťou tohto sveta. Dnes sa pozrieme na túto myšlienku bližšie.
Učili nás, že keď budeme usilovne pracovať, dosiahneme v živote šťastie. Skutočne existujú ľudia, ktorým sa to podarilo. Je to však univerzálny recept?
Už sme si povedali, že ego je ilúzia, že nemôže byť prebudené a že aktívne bráni nášmu prebudeniu. Teraz sa pozrieme bližšie, ako to funguje.
Najnovšie objavy vedy prinášajú nový pohľad na to, ako funguje človek. Gény sú na vypínač a pocity sú chemické látky. Otvára sa zaujímavá možnosť začať skúmať metódy, ako sa uzdraviť myslením.
Veľa nových pohľadov nám prinesie, keď sa zamyslíme nad otázkou „Kto som?“. Zistíme, že to vôbec nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.
O budúcnosti nevieme nič. Preto si do nej premietame rôzne fantázie. Napodiv ju tým pomerne výrazne ovplyvňujeme.
V advaite, rovnako ako v mnohých textoch o mystike a duchovnosti, s často stretávame s paradoxmi. Je dôležité správne ich pochopiť.
V subjektívnom ponímaní času je reálna len prítomná chvíľa. Minulosť a budúcnosť sú len myšlienkové konštrukcie. To so sebou nesie zaujímavé dôsledky.
Z praktického hľadiska čas potrebujeme, aby sme nezmeškali vlak. Z psychologického hľadiska je však západné vnímanie času zdrojom nemalých problémov.
Keď je niekto súcitný a empatický, tak hovoríme, že sa riadi srdcom. Myslíme to len metaforicky, len ako básnický obraz. Najnovšie sa však ukazuje, že srdce nás naozaj riadi.