Články od Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Trochu frfľania o metrickej sústave a zákernej chorobe (3)

Vezieme sa z letiska v aute po americkej autostráde. Hľadím na cestu pred sebou ako živnostník na daňové priznanie a premýšľam, či náhodou nevidím dvojmo ako ten vojak z Hlavy XXII. Žeby bol práve toto ten povestný jet-lag, pred ktorým ma varovali skúsenejší cestovatelia? Vraj to má byť nejaká príšerná choroba...Viete, odmalička mám problém opýtať sa na to, čomu nerozumiem. Bojím sa, že by sa mi niekto smial. Nesmejte sa, mám z detstva traumatizujúcu spomienku (prípad vtipnej historky spolužiaka Peťa o nafúknutom primerose) a odvtedy sa zakaždým tvárim, že viem, "vo co gou". Aj teraz. Vidím asi dvojmo a čuším. Predstieram, že tých päť pruhov, ktoré vidím pred sebou, je vlastne len tých dva a pol, na ktoré som zvyknutá z Bratislavy do Trnavy.

2. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
52

Adriana Markovičová

O učiteľskej hrdosti a nebezpečnej povahe kindervajec (2)

Kufor nájdem raz dva, ten môj je obviazaný ružovou mašľou. Stužku mi poradila kamoška. Robievajú to vraj skúsení turisti, keď chcú rýchlejšie nájsť svoju batožinu v kope uniformných čiernych a tmavomodrých kufrov. Niektorí zvlášť zbehlí cestovatelia si ich ešte obaľujú potravinovou fóliou, vraj je to proti vykrádačom účinnejšie ako zámok na kľúčik. Ružová mašľa by mala evokovať nevinnosť (ha, teraz si vymýšľam, doma som inú farbu nenašla). Chcem byť nenápadná, mám pre svojich hostiteľov dary a nechcem o ne prísť. Kamoška si priala pár balíčkov maku, lebo jej rodina zbožňuje makové slíže, makové koláče a vôbec všetko makové. Na to však nemám odvahu, mak je totiž pre Ameriku najväčším zlom od čias LSD a ópia. Predpokladám, že ulice San Francisca sú určite plné dílerov makových buchiet, nevraviac o riziku rozsypania maku v oblasti rekreačnej zóny Golden Gate Parku a následné pohltenie japonských záhrad slovenskými makovicami. Mak teda neveziem. Veziem kinderká. Ešte netuším, či to bol dobrý nápad.

27. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 8 584x
43

Adriana Markovičová

O voňavej káve, príšernom neporiadku a letuške Patti (1)

Kamoška ma minule pozvala na kávu. Vraj si chce pokecať a má slušný kávovar. Vravím si, fajn, urobím dobrý skutok, dievča je celé dni doma s deťmi, dobre jej padne počuť pár úvah o vplyve globálneho otepľovania na vývoj cien pšenice a drahých kovov, a ak bude chcieť, i graf nakreslím, za to nič nedám. Okrem toho sa konečne uvidíme aj naživo. Zoznámili sme sa totiž cez internet a celkom sme si padli do monitora. Áno, počula som, čo všetko sa stáva neskúseným mladým ľuďom, ktorí podľahnú falošnému fejsbukovému profilu a padnú do osídel zákerným maniakom, vrahom a pedofilom s profilovou fotkou monackého princa.Ja sa však takých vecí nebojím. Jednak už nie som mladá a neskúsená, a okrem toho viem, že monacký princ nie je princ, ale knieža a preto ma žiadny maniak nedobehne.

25. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
62

Adriana Markovičová

Ako sa vyrába dospelý človek (veľmi nepraktický návod)

Sedím v zborovni a čakám. Vedľa v zástupcovni vládne vzrušenie, akýsi nešťastný učiteľ zle vypísal hlavičku protokolu. Použil arabskú číslicu, hoci v pokynoch bolo jasne napísané, že tam má byť rímska. Pozerám sa do svojho dvojhárku papiera a padne mi kameň zo srdca. Mám tam IV.A. Fúúú, som zachránená, ďalší krok významný pre ľudstvo je za mnou...O pár minút to začne.Maturitné písomky.Dnes slovenčina, kedysi môj obľúbený predmet.

17. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
97

Adriana Markovičová

Dobré rady riaditeľovi STV, kým tam ešte je...

Vážený pán Nižňanský,však ja viem, že sa už pod vami trochu trasie stolička, ale možno by sa ešte niečo dalo zachrániť. Nemôžete sa predsa poskladať pred nejakou ženskou, čo nie je taká fešanda ako vy a doteraz si sedela kdesi v rozhlase, a ešte ho má aj naopak otočený. Zato vy, vy by ste ešte aj tú pyramídku určite prevrátili hore nohami, nech pekne stojí ako má, keby na to prišlo, že? Nikto si tu nevie vážiť, čo ste pre túto republiku urobili. Taká Fialová ešte piekla bábovečky z piesku, keď ste vy už s láskou hlásili správy tomuto robotnému ľudu a teraz vám tu bude vykrikovať čosik o nejakých peniazoch. A pritom ste ju pustili, chuderku, do vašej telky a nechali ste ju tam behať v plášti a vyšetrovať vraždy, no a ako sa vám odvďačila? Ona vlastne mala hrať zadarmo, však inak by o nej nikto nevedel, odkedy spadla vrtuľníkom! Pritom je to také jednoduché. Ja som vlastenec a dobrodruh, tak som sa tento rok obetovala, prezrela si to najpodstatnejšie, čo bolo cez sviatky v kanáloch a verte mi, našla som hotové poklady! A viete čo? Dám vám ich zadarmo, čo som horšia ako Fialová?

31. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Adriana Markovičová

Pozerám Farmára a už viem prečo...

Áno, priznávam sa. Ten program ma fascinuje. Mám pomerne slušné IQ aj EQ, vysokoškolské vzdelanie som ukončila so slušným priemerom, v autoškole som urobila testy na sto percent, viem upiecť štrúdľu, som pravicovo orientovaná a pritom viem, že trh všetko nevyrieši, chápem satiru obsiahnutú v Hlave XXII. aj v Ústave Slovenskej republiky, v telke uprednostňujem dokumentárne filmy na ČT2 a Spektre, čítam mienkotvornú tlač, pohŕdam bulvárom, nie som výrazne škaredá, ani feministka, masochistka či pesimistka a v kolektíve som naozaj obľúbená.Napriek tejto výbave pozerám Farmára, čo hľadá ženu. Už mesiac odolávam otázkam okolia: Preboha, prečo???Pokúsim sa na to nájsť odpoveď práve teraz.

4. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
324

Adriana Markovičová

Deň ako stvorený na makový závin

Deň "všechsvätých" bol pre mňa vždy ozajstným sviatkom. Niežeby som mala o svätých nejaké vedomosti, pre mňa to však znamenalo, že ma mama vypýta zo školy, lebo cestujeme na hroby. Sviatočnosť tohto faktu pochopia len tie deti, ktoré sú zdravé ako ryba a na vysvedčení mávajú nula vymeškaných hodín, za čo si síce vyslúžia pochvalu triednym učiteľom, avšak absolvujú všetky testy, písomky a skúšania. To voľno navyše bolo fakt božské.Teraz nastáva chvíľa, ktorej som sa dožiť nechcela, ale v záujme lepšieho pochopenia článku mladou generáciou to raz zákonite muselo prísť. Deti moje, poviem vám, to za mojich mladých čias prázdniny v jeseni nebývali. Bolo to takto. Keď prišiel front... prepáčte, som sa pozabudla... tak teda keď prišiel 1. september, nastúpilo milé dieťa s kyticou gladiol do školy a až do decembra sa muselo učiť. Žiadne dušičkové prázdniny, nič. Strašné, že? Niet sa potom čomu čudovať, že takéto človieča (navyše s biľagom stopercentnej dochádzky) považuje každé malé povyrazenie na hroby príbuzných za veľkolepý výlet za hranice všedných dní.

31. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 678x
9

Adriana Markovičová

Anjel v kravate alebo ako kafrať doktorom do remesla

Je ktorýsi deň na konci júla a ja pozerám telku. Nebudem analyzovať prečo, veru mohla by som radšej športovať alebo čítať hodnotnú literatúru, ale vonku je päťsto stupňov v tieni a mozog mám zavarený, už ho len pacnúť ku cibuľke na panvicu, takže Dostojevskij musí ísť bokom. Pozerám teda telku, nohy vyložené pomaly na lustri, čo mi je tak hnusne teplo a prepínam to od jedničky po osemdesiat deviatku, kde jedna hlúpa tragikomédia strieda druhú. Keď tie správy mienim konečne vypnúť, skočí mi to na kanál s fakt originálnym názvom TV8. Veštiareň v priamom prenose.

5. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 8 763x
12

Adriana Markovičová

O sviatkoch jari, iskrách a žltej malinovke...

Väčšina oficiálnych jarných sviatkov mi k srdcu nejako neprirástla. Neviem, čo robiť s Veľkou nocou, medzinárodné dni hocičoho a hocikoho ma desia svojím presne stanoveným termínom a oslavovať sviatok práce povaľovaním sa v posteli je od nás celkom dobrá irónia.Neviem, či ma to ospravedlní pred očami verejnosti, ale zdrojom tohto postoja je okrem iného aj protichodná výchova vštepovaná od útleho detstva. Začalo to povinnou školskou dochádzkou...

5. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 465x
96

Adriana Markovičová

Prečo sme sa tak naštvali na Slovenský dom?

Ani ja neviem, kde tá pravda naozaj je. Tuším však, prečo sa tisíce ľudí odhodlalo preposlať email neznámej dievčiny na všetky svetové strany. Boli (a stále sme) nahnevaní. Sotva ubehlo pár dní nového roka, z každej strany sa na nás valí nejaký dôvod na hanbu. Vodiči kamiónov majú pri prechode hraníc žalúdočné problémy, cestujúci pasažieri si na slovenských letiskách pre istotu lepšie obzerajú svoju batožinu a noviny sa už nedajú čítať bez toho, aby sa v nich nepísalo o tom, aký kožuch mali blonďavé nádhery sledujúce konské pólo. Ja som neviem prečo dostala maily dva. Ten prvý asi všetci poznáte. Druhý prišiel priamo od pracovníčky agentúry, ktorá sa o Slovenský dom stará. Bola v ňom tlačová správa a pár fotiek, ktoré mali dokázať, že zábava je v ňom naozaj výborná. Na jednom obrázku sú zozadu odfotené akési dámy s plným pohárom čohosi (dúfam, že za tú cenu to bol aspoň kvalitný sekt zo slovenských viníc), ktoré mali pravdepodobne dokazovať, že dom bol plný a zábava neskutočná.

20. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 16 149x
184

Adriana Markovičová

Druhá žena

Erika nebola z tých žien, ktoré by mali núdzu o mužov. Preto všetkých celkom prekvapilo, keď sa namotala na muža, u ktorého sa dali predpokladať komplikácie. To, že bol od nej starší o dve desiatky rokov, nebol hlavný problém. Ten tkvel vo fakte, že na prste nosil obrúčku a že podpisoval žiacke knižky dvom deťom školského veku. Videli to všetci, len ona nie. Nechala sa opantať sladkými vetami "moja žena mi nerozumie" a „my už spolu vlastne ani nežijeme". Nemala dôvod mu neveriť. Nešla ani po jeho peniazoch, sama ich mala dosť, pretože prekladala a doučovala angličtinu a to bol na tú dobu lukratívny flek. Bola do neho naozaj z hĺbky svojho srdca zamilovaná.

22. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
116

Adriana Markovičová

O tom, čo sa nepatrí...

Keď som bola malá a vyplazovala som jazyk, mama mi často vravela, že sa to nepatrí. To isté teraz vravím ja svojim deťom. Aj som premýšľala, prečo sa to nepatrí a keďže som na nič rozumné neprišla, tak som si to vysvetlila po svojom. Jazyk sa nevyplazuje preto, aby nenachladol na studenom vzduchu, lebo to by nám potom nič nechutilo.

4. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 903x
93

Adriana Markovičová

Pokazený život

Jaro sa narodil ako dieťa slobodnej matky a nikdy o svojom otcovi nič nevedel, ani len meno. Aj sa chcel párkrát mamy na neho opýtať, ale vždy do toho vošiel nejaký jej záchvat. Časom to už bolo aj tak jedno.Do jeho dvanástich rokov bola mama celkom zdravá. Potom ju zrazilo na ceste do práce auto a hoci to skončilo "len" nejakými zlomeninami, po čase musela požiadať o invalidný dôchodok kvôli záchvatom. Padla hocikedy, na schodoch či na ulici, nikdy nevedeli, kedy sa to stane. Lekári vyšetrovali, skúmali, pchali do nej injekcie a tabletky, ale pomôcť jej nevedeli. Vraj ju muselo pri tej nehode niečo pritlačiť na hlave či čo. Jaro tomu ako dieťa veľmi nerozumel, pretože sa neustále bál. Bál sa nechať mamu samú a tak utekal zo školy rovno domov, v noci sa budil, či neprestala dýchať. Bol by urobil čokoľvek na svete, aby sa jej nič nestalo. Mal len ju.

1. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
66

Adriana Markovičová

Sedím vo vlaku a je mi dobre

Je to nedeľný vlak. Unáša spolu so mnou ďalších osemsto ľudí z východu na západ. Už v Kysaku je skoro každé miesto obsadené. Pár dôchodkýň, niekoľko žien s Keleoveou v rukách, inak väčšinou študenti, skúškoví oneskorenci, či takí, čo si našli cez prázdniny brigádu vo veľkom meste a domov zbehli na víkend len po čisté oblečenie a kompóty. Stanica je veľmi jednotvárna, mamy a otcovia vo veku od štyridsať hore (podľa toho, akí boli šikovní v mladosti), niekedy však iba mamy, pár šťastlivcov odprevádza celá rozvetvená rodina, bratranci, tetky či starí rodičia. Ostávajú v tých malých mestečkách a dedinkách so svojimi opustenými domami, ktoré stavali pre deti a čakajú ich smutné nedeľné podvečery, keď zrazu stíchli izby ešte ráno hlučné a plné života. Počujú v hlave krik svojich dcér, čo nevedia nájsť tričko, či synov, ktorým tajne zbalili do batohu aj klobásu v alobale, aby neumreli vo veľkej Bratislave od hladu.

28. jún 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 034x
92

Adriana Markovičová

Nikomu to nepovedz...

Mať tajomstvo je niekedy veľká drina. Ivanka mi raz v škôlke pošepkala, že miluje Jožka a ja som to nesmela nikomu prezradiť (a už vôbec nie Zuzke, ktorá Jožka tiež tajne milovala). Ivanka to síce o päť minút vykvákala pani učiteľke, ale ten dusivý pocit si pamätám doteraz. Odvtedy som musela udržať tajomstvo viackrát. Alebo som ho naložila iným.

14. jún 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
18

Adriana Markovičová

O závidení...

Ako malá som závidela veľkým, že sú už veľkí. Chodili si do školy a nemuseli každý deň po obede oddychovať. Trpela som na minilehátku pod minipaplónom a vôbec sa mi nechcelo spať. Tešila som sa do školy, tam sa určite nespí...Ako prváčka som závidela štvrtákom. Raz súdružka učiteľka poverila jedného takého veľkého, aby nás na chvíľu postrážil. Chodil dôležito pomedzi lavice a kontroloval, či si všetci píšeme úlohu. Neodvážila som sa ani pípnuť, taký veľký sa mi zdal. Chcela som byť už štvrtáčka, aby som mohla dôležito kontrolovať úlohy.

13. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 774x
91

Adriana Markovičová

Skúška naozajstnej dospelosti

Mala by som byť spravodlivá a správať sa k nim rovnako. Ja nemôžem. A nechcem.Vo svete dospelých neznášam lajdákov, egoistov, hysterky, podvodníkov a bitkárov. V škole neznášam lajdákov, egoistov, hysterky, podvodníkov a bitkárov. Minulý týždeň sme mali praktické maturity. Skúška...

27. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 116x
112

Adriana Markovičová

Keď hrá národ Človeče

Aj ja patrím medzi rodičov, ktorí nechávajú svoje dieťa často vyhrávať. Náhodou mi padne kocka na zem a namiesto šestky zahlásim jednotku, či "omylom" zabudnem vyhodiť synovi panáčika z hracieho poľa. Keď doskacká do cieľa prvý, akože sa chvíľu sama na seba hlasno hnevám, že som nešikovná a nositeľ mojej krvi je celý bez seba od šťastia a mastí si bruško, aký je dobrý. Prečo to robím? Skúste si predstaviť, žeby som sa naozaj na neho hnevala... už si vravíte, že mám predsa viac rozumu a nemám sa správať ako decko?Občas ma však pochytí výchovný ošiaľ a vyhrám ja. V tej chvíli sledujem, ako sa môjmu potomkovi zvraští čelo a ide vybuchnúť. Mladý muž srdito obviňuje všetkých okolo a tvrdí, že VŽDY prehráva on. Vraj mu slnko svietilo do očí, keď hádzal kockou. Zmetie panáčikov z dosky na zem a vyhlási, že ho to aj tak nebaví a že som mala zatiahnuť žalúzie. Usmievam sa a viem, že táto lekcia mu vôbec neuškodí. Trvám na tom, aby panáčikov zo zeme pozbieral a popritom si spomíname, že vyhral včera aj predvčerom.

6. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 875x
14

Adriana Markovičová

Mamy nie sú hrdinky

Neznášam sviatky, ktoré nám prikazujú oslavovať niečo, čo by sme mali oslavovať aj zvyšných 364 dní. Nechápem, čo má spoločné Valentín s tým, či objímem milovaného človeka. Pochybujem, že oslava narodenín pána Komenského pomôže učiteľom zvýšiť ich spoločenskú prestíž. Živo si spomínam tiež na karafiáty obesené do lesklého špagátu, ktorými nás 8. marca kedysi obšťastňovali socialistickí muži. A tak nechápem ani to, prečo sa matky označujú hrdinkami počas Dňa matiek. Čím viac detí, tým väčšia hrdinka.

29. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
45

Adriana Markovičová

Ja nie som ten, kto ťa porazí...

Vitaj, chlapče.Sadni si, prosím.Teraz si môj študent.Budeme sa hrať takú hru.Kto z koho.Ja už viem, kto bude víťaz, ale ty by si mi aj tak neveril.

15. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
35

Adriana Markovičová

Zoznam článkov blogera