Obyčajný pracujúci človek, ktorý má rad prírodu, hudbu, knihy, filozofiu, fotenie a amatérsku kompozíciu hudby. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Magdaléna v jemne neistom napätí a dúfaní, s pocitom nejasného víťazstva dopíja z pohára posledné dúšky červeného vína plná zlých spomienok. Peter, sediaci naproti nej, v zahalení závojom smútku plynúceho z vypovedaných, nepochopených slov.
Zima, chlad a páliaci mráz. Niekoľko stôp v snehu prezrádza, že sa už niekto predo mnou vybral cestou, na ktorú som sa v dnešnom príspevku vydal.
Niekedy zabúdame na záväzky, ktoré sme si sami vytvorili. Na budúcnosť, ktorú sme sami chceli. Na plány, ktoré sme si sami vytýčili ako aj na vzťahy, či manželstvá, ktorými sme si sami vytvorili zázemie, priateľov a iné s tým spojené hodnoty pre ktoré sa vždy oplatí žiť a bojovať.
Ležíš na lúke. Slnko je vysoko na oblohe a príjemne hreje. Obloha je jasná, pociťuješ leto. Vôkol teba rozsiahle lúky a za nimi lesy.
Bolo skoré ráno. Róbert sa zobúdza. Bolí ho hlava. Vstáva a ľahkým krokom kráča do kúpeľne. V zrkadle vidí svoju rozmazanú tvár. Pretiera si oči, aby lepšie videl. No jeho tvár je v zrkadle stále rozmazaná.
Je neskorý večer a pocit mi našepkáva, aby som sa usadil za stôl, zapol počítač a niečo napísal. Hľadám námet. Všade je ticho a tma. Všetci spia a tak ma prepadajú myšlienky a spomienky.
Sú Vianoce. Vonku je sedem stupňov. Kráčam poloprázdnou ulicou pomedzi paneláky zatuchnutého sídliska. Je sychravo a padá jemný dážď. Zahalený kabátom a myšlienkami hľadám vo svojich krokoch ten bájny vianočný pokoj a kľud.
Občas sa zdá, že už je neskoro na to aby sme sa vrátili späť k niečomu, čo nás spája. Niekedy sa zdá, že náš život je len odrazom doby, ktorú prežívame a tá je definovaná vždy nejakým svetonázorom ktorého prezentovanie v reálnom svete je mnohokrát iné ako jeho dokonalá teória.
Je skoré jesenné ráno. Vonku je ešte tmavé šero. Mám približne 5 rokov a stojím s rodičmi netrpezlivo na autobusovej zástavke.
Na kaviarni sa otvorili dvere. Vstúpila mladá žena, ktorá prešla pomedzi stolíky rovno k baru. Objednala si dva panáky, vyzliekla si kabát a posadila sa na barovú stoličku. Z kabelky si vytiahla škatuľku cigariet. Vnútro škatuľky takmer zívalo prázdnotou. Jediná jedna v kúte skľúčená posledná cigareta sa tvárila naplnená aspoň tabakom, zakončená filtrom.
Je 5 hodín ráno. Bolí ma hlava. Viem, že je pondelok a moje ranné kroky povedú do sprchy, do kuchyne, spálne a potom von k autu. Niekde medzitým všetkým mi prejde hlavou určite mnoho myšlienok a uchváti ma mnoho podnetov, ktoré vo mne vyvolajú mnohé námety ako bude vyzerať môj nastavajúci deň.
Tento text som napísal v roku 2007. Napadolo ma, že možno pre mnohých ľudí je stále aktuálny, tak som ho sem pridal ako môj prvý príspevok, verím, že zaujme.. :)
