Martina Tóthová
Zápisky o zvieratkách – chcete psíka bez PP?
Isto sa mnohí z vás na facebooku stretli s upozornením podporovaným hrôzostrašnými obrázkami zanedbaných psích nešťastníkov o tom, že by si nemali kupovať šteniatka bez PP.
Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Isto sa mnohí z vás na facebooku stretli s upozornením podporovaným hrôzostrašnými obrázkami zanedbaných psích nešťastníkov o tom, že by si nemali kupovať šteniatka bez PP.
Túto vetu povedal pán z ministerstva v dvojhodinovej relácii venovanej nebezpečným psom 92 krát. Čo bolo pre mňa smutnejšie, druhý pán z kynologickej jednoty, ktorý mal zastupovať kynológov, nijako neoponoval, ba pritakával a súhlasil.
Dnes priniesol chlap maltézáčku na pôrod. Hneď nám oznámil – viete, to je tá, čo bola zdutá a zachraňovali ste ju tu. Okamžite som bola v obraze...
Dnes som mala dve vzácne návštevy. Jednu očakávanú a jednu nečakanú. Tou prvou boli majitelia Ťapka, ktorí si pre neho po dvoch rokoch prišli. Čo vám poviem – musela som im všetko vysvetľovať ako malým deťom.
Brendička je sučka frnacúzskeho buldočka, ktorá „oklamala“ osud a vzoprela sa mu. Pochopiteľne, že sme jej v tom výdatne pomáhali.
Všetko sa to začalo asi pred dvoma rokmi, keď som prišla za Vladom do roboty, že Joy „prestala“ chodiť. Teda – ona neprestala chodiť, iba sa jej už tak nechcelo chodiť, ako kedysi
Dnes mám obavu, že ma väčšina čitateľov za môj článok ukameňuje, alebo aspoň poriadne „poučí“, pretože som si nevybrala na napísanie článku najvhodnejšie obdobie. Ale robím to zámerne.
Mnohí priatelia sa ma občas pýtajú, či sa ešte popri zamestnaní vzdelávam. Vždy odpovedám, že ano, a s hrdosťou dodávam, že môj šéf mi vždy každé školenie, ktoré si vyberiem, preplatí. Chce mať proste tím, na ktorý sa môže vždy spoľahnúť.
Myslím, že tak nejako sa hovorí takýmto horúcim letným dňom v nemecky hovoriacich krajinách. Veľké teplo škodí nie len ľuďom, ale aj psíkom a nemusia to byť práve brachycefalické plemená s krátkym pyskom...
Občas spomeniem, že rôzne ochorenia k nám chodia po „vlnách“. Máme týždeň koprostáz, alebo zlomenín a teraz sme mali troch yorkov, ktorých pohrýzol väčší pes, z toho dvaja mali emfyzém... A aby ste sa troška poučili, neprezradím čo to je, vygooglite si to.
Maťa vždy vo svojich blogoch popisuje, ako sa všetci členovia veterinárnej polikliniky, kde pracuje, snažia pomáhať a zmierňovať utrpenie. Tak vám teraz popíšem, čo vždy robia so mnou!
Tak ako vo všetkom inom na svete, aj vo svete psov jestvujú protiklady. Sú ľudia, ktorí bez psa nemôžu byť, a sú ľudia, ako moja suseda, ktorá psov nemôže ani vystáť, je presvedčená, že život by bol oveľa krajší, keby všetkých psov niekto vystrieľal a vždy sa o nich vyjadruje v strednom rode: ja by som To nikdy nepohladkala... Je jedno či je to kilová čivava, alebo šesťdesiat kilová doga.
Janka je naša lekárka. V poliklinike pracuje pár rokov – aj keď ozaj len pár. Vlastne – pracovala. Včera išla na materskú. A ja vám opíšem pár našich spoločných prípadov.
Nedávno sa mi posťažovala kolegyňa, že jej svorka psov roztrhala sliepku. Ty nemáš svorku psov. Oponujem. No veď Porsche (malý špic) a Sahara (luisianský „leopard“), to sú dvaja psi, tí už tvoria svorku.
Pojem alfa samec je u kynologickej, ale i laickej verejnosti veľmi populárny a často používaný a niekoľkokrát za deň sa s ním stretávam aj v našej poliklinike. Keby som ho mala veľmi jednoducho definovať, povedala by som, že je to vodcovský samec na vrchole pomyselnej pyramídy, na vrchole hierarchického rebríčka. Tento samec rozhoduje o všetkom vo svorke, prvý žerie, len on má právo páriť sa... Takto nejako si to predstavujeme, pretože nás to tak učili.
Čítali ste knihu džunglí? Tí starší iste áno. Mladší asi ani nevedia, že nejaká kniha je. Ale áno, určite poznajú Mauglího – Žabku. Malého indického chlapca, ktorému rodičov zabil Šer Chán a jeho našla vlčia svorka, ktorá ho vychovala, ako vlastného.
Videli ste film Gladiátor? Určite každý z nás. Kto by nepodľahol bombastickej reklame. Kto by nedržal palce Maximovi (Russellovi Crowovi), ktorý si musel v aréne vybojovať slobodu, pomstiť rodinu a očistiť svoju česť. Odhliadnuc od toho, že film je jedna veľká historická nepresnosť (napr. môjho obľúbeného rímskeho cisára, filozofa a stoika Marca Aurélia Antonia Augusta zadusí jeho syn Commodus, hoci v skutočnosti Aurélius zomiera na jednom z vojnových ťažení na mor...), sú kulisy a špeciálne efekty úžasné.
K napísaniu tohto článku na blog som sa rozhodla potom, ako sa môj syn dnes ráno vrátil z nočnej vo fakultnej nemocnici, kde robí inštrumentára na operačkách.
Je večer. Sedím pred telkou a pozerám v správach, ako sa dnešná chumelica, ktorá tak veľmi potešila mňa a mojich psov, „zahrala“ s účastníkmi cestnej premávky v mnohým mestách Slovenska. Zrazu sa ozve telefón...
Milujem nečas. (Nie pána Nečasa!) Keď vonku leje, alebo je fujavica a všetci „normálni“ ľudia sú v teple domovov (a tí „nenormálni“ v práci), tak ja sa túlam po vonku s mojimi psami. Ak máte srdce dobrodruha, a v detstve ste milovali zálesákov, kdesi v najhlbšom vnútri vašej duše stále slabučko tlie volanie po divočine. A keďže v dnešnom pretechnizovanom svete je len málo miest, ktorých sa nedotkla ľudská noha (ani ruka), využívam chvíle, keď každý homo technikus lenivikus sedí vo vykúrenom vigvame a lov v supermarkete necháva na vhodnejšiu chvíľu.