Svet a ľudia okolo mňa mi nie sú ľahostajní. Som katolícky kňaz, chcem slobodne uvažovať a písať. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, História, Zamyslenia, Podolínec, Cirkev a štát, Spoločnosť, Osobnosti viery
Včera večer (27. 8) vydali biskupi Slovenska, ústami svojho predsedu otca biskupa Františka Tondru, vyhlásenie, v ktorom sa jasne postavili proti návrhom, ktoré predkladá Ministerstvo zdravotníctva, v súvislosti so zrušením výhrady svedomia pre zdravotníkov v oblasti gynekológie.
Len nedávno, keď sme na Slovensku diskutovali o Zmluve o výhrade svedomia, to vyzeralo tak, že nemáme problém so samotnou výhradou svedomia, ale s tým, že ide o Zmluvu so Svätou Stolicou. Niektorí sa obávali, že by takáto zmluva ohrozovala slobodu jednotlivca, z dôvodu zásahov náboženskej ideológie do svedomia človeka. Neprebehli ani dva roky od spomínanej diskusie a Ministerstvo zdravotníctva predkladá novelu zákona, v ktorej ruší samotnú možnosť výhrady svedomia.
Ako plynie čas, veci sa menia, meníme sa my, ľudia okolo nás. Niekedy je tá zmena menšia inokedy väčšia, až zásadná. Kláštory sú väčšinou vnímané ako miesta stability, ktorých sa netýkajú zmeny vonkajšieho sveta. Nie je to však tak. Zmeny zasahujú aj spôsob nášho života, ako sa to stalo po druhom vatikánskom koncile, ktorý vyzýval k vráteniu sa k pôvodným ideálom, pre ktoré vznikla tá ktorá kongregácia, či rád. Nás v Podolínci v posledných mesiacoch však zasiahla výrazná obmena členov žijúcich v kláštore.
Je čas dovoleniek a aj ja som sa vybral na tú moju. Ešte v januári som prijal pozvanie od svojej sestry s manželom, ktorí pred dvoma rokmi vyrazili zarábať do Birminghamu, v strednom Anglicku. Nedávno sa im narodila dcérka Hanička, moja prvá neterka. Bývať s touto rodinou pod jednou strechou v dvojizbovom byte je pre mňa, rehoľníka a kňaza, výnimočná skúsenosť. Môžem úplne zblízka pozorovať problémy, starosti a radosti mladej rodiny, ktorá zápasí o svoje šťastie a počas času, ktorý tu strávim, sa aj zapojiť do bežných povinností. Je to pre mňa psychický relax, keď sa snažím zaujať dvojmesačnú Haničku, niekedy ju utíšiť a dostať za to krásny úsmev.
Včera bola sprístupnená nová webstránka Vatikánskeho mestského štátu. Pre všetkých, ktorí obľubujú historickú architektúru, krásne parky, knižnice, múzeá, ponúka neprieberné množstvo nádherných záberov, informácií. Novinkou je päť webkamier, ktoré monitorujú najzaujímavejšie miesta Vatikánu. Sú malým oknom do jeho útrob.
Je to netradičné konštatovanie, ktoré tým, čo si predstavujú Boha výlučne ako sudcu, ako toho, ktorý nás chce iba trestať za naše hriechy a čaká kedy nás bude môcť odsúdiť, akosi nepasuje. Prečo, ale s týmto konštatovaním, prichádzam v dnešný deň? Robím tak preto, že naše spoločenstvo rehoľníkov, v ktorom žijem, si v dnešný deň pripomína významný sviatok. Je to sviatok Krista Vykupiteľa, od ktorého si my redemptoristi, ako sa ľudovo nazývame, odvodzujeme zmysel našej existencie, nášho poslania vo svete, toho čo robíme pre druhých. Ako to teda je s tým zaľúbeným Bohom?
Uplynulý víkend som bol na kňazskej vysviacke svojich spolubratov v Prahe. Udalosť sa odohrávala v nádhernej katedrále sv. Víta a svätiteľom bol kardinál Vlk. Nechcem však písať o mojich dojmoch z vysviacky i keď sú tiež zaujímavé. V posledný deň nášho pobytu v Čechách sme sa totiž zastavili na výnimočnom mieste. Volá sa Památník Vojna u Příbrami a ide o jediný zrekonštruovaný tábor nútených prác komunistického režimu v bývalom Československu, ktorých bolo okolo štyridsať, s najznámejším v Jáchymove. Na vstupných bránach nás vítal nápis Prací ke svobodě, a hneď mi pripomenul iný nápis Arbeit macht frei, ktorý visí nad bránou koncentračného tábora v Osvienčime. Ide o dosiaľ veľmi málo známu odvrátenú tvár komunistického režimu u nás, ktorá nemá nič spoločné s jeho deklarovanou ľudomilnosťou.
Podľa správy, ktorú zverejnila talianska tlačová agentúra Ansa, britská tajná služba odovzdala, pápežovi Benediktovi XVI. a ďalším predstaviteľom kresťanských denominácií, správu, ktorá poukazuje na prenasledovanie kresťanov vo svete. Podľa správy 200 miliónov kresťanov v šesťdesiatych krajinách, žije v neustálom strachu z prenasledovania.
Minulý týždeň prijalo Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vyhlásenie, v ktorom sa dištancovalo od podpory Zmluvy o výhrade svedomia, ktorá má byť uzatvorená zo Svätou stolicou, ale aj s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami registrovanými v SR. Toto vyhlásenie prichádza v čase, kedy je Zmluva fakticky zablokovaná a ani nie sú na obzore kroky, ktoré by viedli k jej prijatiu.
V tomto článku sa pokúsim vysvetliť základné pojmy, ktoré sa bežne používajú, keď sa píše o zmluvných vzťahoch medzi Katolíckou cirkvou a štátom na Slovensku. Sú to pojmy Vatikánsky štát, Apoštolská alebo Svätá stolica a Katolícka cirkev. Ich zamieňanie totiž navodzuje dojem, že každá „Zmluva s Vatikánom“ slúži predovšetkým jeho záujmom a je úplne odtrhnutá od problémov a záujmov Katolíckej cirkvi na Slovensku. Základný význam, akýchkoľvek takýchto zmlúv, sa potom vidí v nejakom nátlaku Vatikánu na naše zákonodarstvo. Skutočnosť je však iná.
V uplynulých dňoch sa opäť rozhorela debata o odluke cirkví do štátu a to v dôsledku 7 % zvýšenia príspevkov zo štátneho rozpočtu pre duchovných. Nedávno som odpovedal na niekoľko otázok týkajúcich sa tejto témy, ktoré mi položil bloger Igor Čonka, ktorý je baptistický duchovný. Moje odpovede vyšli v ich časopise a ponúkam ich aj vám.
Pýtajú sa niektorí blogeri v taliansku po tom, ako zistili malú chybu v jeho najnovšej knihe Ježiš Nazaretský. Môžete si o tom prečítať v článku, ktorý zverejnil server aktuality.sk a linku naň uvádzam pod týmto článkom. Benedikt XVI. označil vo svojej knihe profesora univerzity Notre Dame Johna Meiera za člena jezuitského rádu katolíckych kňazov. Meier však nie je jezuita, ale kňaz v newyorskej diecéze. To má podľa niektorých dokazovať, že pápež nie je neomylný. Ako je to teda s jeho neomylnosťou v skutočnosti.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 prebehla vo vtedajšom Československu tzv. Akcia „K“, ktorá znamenala faktickú likvidáciu všetkých mužských kláštorov v republike. Akcia bola dopodrobna pripravená a prevedená Štátnou bezpečnosťou. Slovenský úrad pre veci cirkevné (SÚVC) vypracoval v polovici marca 1950 politický plán postupu pri likvidácii mužských kláštorných komunít na Slovensku.
Mnohí sa možno opýtate a to je kto? V tomto článku vám chcem sprístupniť život obyčajného a pritom veľkého človeka, ktorý nás môže v mnohom obohatiť. Jeho život si 15. marca, v našich kláštoroch na celom svete, každoročne pripomíname. Tento rok je to 187 rokov, odkedy sa skončil jeho náročný a pritom veľmi bohatý život. Klement má titul svätý, ale nie je tým, ktorého možno zaradiť do nejakej schémy. Bol veľmi ľudský a od prirodzenosti impulzívny. Podľa jeho vlastných slov „často jednal unáhlene a hovoril nevľúdne“. Vedel o svojich slabostiach a neospravedlňoval ich. Rázne, s dávkou sebairónie sa priznal: „Áno, bohužiaľ, je to moja chyba. Ale ďakujem Pánu Bohu. Núti ma to byť pokorným a chráni ma pred pýchou. Keby som túto chybu nemal, mal by som pokušenie bozkávať si vlastnú ruku a mať rešpekt sám pred sebou.“ Za touto „hrubou škrupinou“ sa však ukrývalo široké srdce. Chudobní a maličkí, zanedbaní a zúfalci našli v ňom nezištného priateľa. O Klementovi nie je možné jednoznačne povedať čím bol. Bol totiž pekárom, pustovníkom, apoštolským vandrákom, rehoľníkom redemptoristom, kňazom, ktorý zbieral mládež z ulice a staral sa o ňu vo vlastných sirotincoch a školách. Veľmi šťastná zmi
Pri príležitosti 68. výročia vzniku Slovenského štátu, by som chcel upriamiť vašu pozornosť, na niektoré dokumenty, ktoré ukazujú postoj vtedajších biskupov ku „židovskému kódexu“ a k deportáciám Židovského obyvateľstva. Tento článok nadväzuje na moje predchádzajúce články ku Slovenskému štátu, ktoré uvádzam ako súvisiace. Nie je teda vyčerpávajúcim k celému obdobiu. Chcem iba dotvoriť obraz o skutočnosti, ktoré sa v iných článkoch, doteraz neobjavili.
Mnohí v diskusiách sa pýtate, čo robíme ako rehoľníci, ako žijeme za múrmi kláštora. Kláštor, v ktorom žijem, je rozsiahlym objektom bývalého slávneho piaristického gymnázia, založeného r. 1642. Naši predchodcovia redemptoristi, do objektu kláštora prišli v medzivojnovom období a neskôr ho odkúpili od piaristov. V tomto článku sa však nechcem venovať histórii, ale súčasnému životu v našom kláštore, v celej jeho šírke, ako sa vytvorila po r. 1990, keď sme sa doň, veľmi zdevastovaného, mohli vrátiť, po štyridsaťročnej vynútenej prestávke.
V dnešnej regionálnej prílohe, v denníku Korzár, vyšiel článok o hraničnom prechode v Ubli, ktorý vraj nepocítil prestavbu hraničného prechodu vo Vyšnom Nemeckom a vybavuje cestujúcich ako predtým. Tento prechod som nepoznal až do chvíle, keď som cezeň, spolu s mojimi spolubratmi, prechádzal počas vianočných sviatkov, keď sme šli na návštevu k príbuzným spolubrata. Napísal som o tom svoj prvý článok na môj blog. Keďže však bol prvý, nedostal sa na hlavnú stránku, ani do širšieho povedomia. Oba články uvádzam ako súvisiace a odporúčam, aby ste si ich prečítali a hlavne porovnali. To, čo som si dnes prečítal je akoby z úplne iného prechodu, aký som zažil ja. Neverím však, že za dva mesiace od mojej skúsenosti, sa niečo radikálne zmenilo. Štátny tajomník Jozef Buček všetkých upokojil, že sa nenaplnili katastrofické scenáre a Ubľa pracuje ako predtým. Ak je to pravda a Ubľa skutočne pracuje ako predtým, tak potom sa na Schengen, tak skoro tešiť nemusíme.
V diskusiách viacerí očakávate od nás kňazov na blogu, aby sme sa vyjadrili ku kauze, ktorá sa stáva novou reality šou na Slovenku, a tou je spolupráca arcibiskupa Sokola s ŠTB. Je to však taká zložitá záležitosť, že sa k nej nedá zaujať jednoduché stanovisko, ako by mnohí očakávali. Vyžaduje si hlbokú reflexiu, nad dejinami nášho národa, po nástupe Komunistickej strany v Československu. Je potrebné si uvedomiť, že tými ktorí vtedy určovali, čo bude legálne a nelegálne, kam a či ľudia pôjdu na dovolenku, čo si kúpia v obchode, koľko budú zarábať a často aj akú budú mať prácu a mnohé ďalšie v súčasnosti bežné veci, boli výlučne predstavitelia Komunistickej strany, ktorej vedúca úloha v spoločnosti bola súčasťou Ústavy Československej socialistickej republiky. Je jednoduché urobiť z jedného predstaviteľa, v tomto prípade Katolíckej cirkvi, akoby hlavného zodpovedného za mnohé zverstvá, aj keď dokumenty mu ešte žiadne nedokázali. Dokonca aj prijímanie tých finančných darov nie je až také isté, ako sa prezentuje, lebo nie je jasné, či ich prevzal. Určite, bez vetra sa ani lístok nepohne a arcibiskup má byť morálnou autoritou, preto je správne požadovať vysvetlenie. Je, ale celý tento c
Chcem Vám predstaviť osádku, alebo spoločnosť ľudí, s ktorými žijem v našom kláštore v Podolínci. Je to veľmi zaujímavá skladba ľudí a myslím, že nemá každý možnosť žiť v takom prostredí.
Pri čítaní dnešných ranných správ som sa dozvedel, že z Ústavu Pamäte Národa bola pre nadbytočnosť, prepustená známa dokumentaristka Kristína Vlachová http://www.sme.sk/c/3153807/Vlachova-odchadza-z-UPN.html. Je to smutná správa, aj keď to automaticky nemusí znamenať, že sa hneď prestanú natáčať filmy o totalitných režimoch, ktoré v minulo storočí zasiahli Slovensko, čiže fašistického a komunistického. Ako uvádzam vo svojich článkoch nižšie obetí týchto režimov, už nezostalo žiť veľa. U komunistického ide predovšetkým o obete z päťdesiatych rokov, aj keď ich bolo dosť, aj po tomto období. Zmapovanie osudov v tomto období, prijateľnou dokumentárnou formou, je veľmi dôležité. Hlavne z dôvodu, aby ich posolstvo zostalo živé aj pre ďalšie generácie.
