Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Naposledy sme boli v kostolíkoch poblíž Bardejova. Najprv v Hervartove a potom v skanzene. Zabudnime teraz na kaplnku, zvonice a kostoly. Ešte len prechádzame okolo zvláštnej sošky bráničkou skanzenu a kupujeme lístky...
Naposledy sme obdivovali jedno z najkrajších miest Slovenska, Bardejov. Následne sme sa prechádzali v neďalekých Bardejovských kúpeľoch. Dnes k pokojnej atmosfére pridáme aj duchovný rozmer. Čakajú nás drevené kostolíky.
Dnešná prehliadka bude taká light. Bez nároku na nejakú komplexnosť. Totiž, keď sme v auguste absolvovali trip východné Slovensko, už som síce blogoval, ale mojou hlavnou témou boli urbexy.
Než sa pôjdeme poprechádzať po zrúcaninách hradu Zborov, známeho aj ako Makovica (v rekonštrukcii), vrátime sa k prechádzajúcich časti (ups). Pokiaľ ste ju s nami neabsolvovali, táto strastiplná cesta je povinná jazda.
To trojité ups si zatiaľ nevšímajte. Vyjasní sa na konci (bič plieska). Dávno sme neboli v Kraji, kde nič nie je. Naposledy koncom septembra vo svidníckom skanzene. Ono to čiastočne má svoju logiku.
Priznám sa, od začiatku korony som sa zaujímal (a nikdy poriadne nedozvedel), čo so psom, keby som bol pozitívne testovaný. Nuž, prišiel lockdown a sme už múdrejší.
Túto otázku som dostal ako reakciu v diskusii na Rátanie kamalások (stihol som zatiaľ jednu). A keďže ako som písal, Pali a jeho Dvorní básnici majú riešenia pre každú situáciu, požiadal som o radu.
Po dokončení prvej série Slovenských Černobyľov sa trocha nakopilo. Na dokončenie čaká 13-dielna séria z Kraja, kde nič nie je. Plus štrnásty, ktorý premostí naspäť k Černobyľom.
Niekto zhora skríkol zhasni. Odtrhol mi lístok na sny. A ja predtým, ako zaspím, rátam svoje kamalásky... (Boris Filan)
Naposledy sme púť za drevenými kostolmi zakončili vo Svidníku. Pozreli sme si gréckokatolícku cerkev z Novej Polianky, ktorá sa nachádza v tunajšom skanzene. A keď už sme tu, bolo by škoda nepozrieť si aj ďalšie objekty.
Už nejaký čas sa „motáme“ vo svidníckom priestore. Doteraz sme sa však venovali najmä vojenským operáciám a technike. Dnes zmeníme žáner. Pozrieme do drevených kostolov.
Minule sme sa naladili na vojenskú nôtu. Ešte chvíľu v nej zostaneme. Dnes navštívime Svidník. Najprv Pamätník sovietskej armády a potom Park bojovej techniky, nachádzajúci sa hneď vedľa areálu Vojenského historického múzea.
Na chvíľu preruším putovanie po Slovenských Černobyľoch. Zásluhou situácie okolo Covidu nás v lete namiesto Chorvátska čakal trip do kraja, kde podľa bývalého premiéra nič nie je. Nuž, my sme získali iné skúsenosti.
Po skončení Fiktívnej súdnej siene si všetci zaslúžime relax. Aj keď až taká pohodička to nebude. Ja som ho pôvodne nechcel dávať. Aj som sa Monsieura Chiena (alias Martina Droppu) pýtal, keď vyčíňal v pietnej sieni Osvienčimu.
Fiktívna súdna sieň skončila. Ďakujem všetkým prítomným (v čase skočenia pojednávania to bolo takmer 450 divákov v rámci každého dňa a okolo 150 svedeckých výpovedí).
Vitajte na pokračovaní pojednávania. Pozerám, že súdna sieň už skoro nestačí, sú vás už skoro štyri stovky. Skôr než začneme, odporúčam všetkým (ale najmä novým v obecenstve) pozrieť spisy k prípadu.
Bude to pojednanie o plagiátoch, vykrádaní zdrojov, porušovaniu kódexov (a potrebe ich novelizácie), zdrojovaní fotografií, malých aj väčších klamstvách, anonymných nickoch, vlasteneckých turistoch aj nedeľnom leče...
Mám za sebou sériu trinástich článkov o tzv. slovenských Černobyľoch. Tento do aktuálnej série nepatrí. Po prvé, nie je slovenský, presunieme sa na sever. A po druhé, pojem Osvienčim (alebo Auschwitz) je starší ako Černobyľ.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Dnes sa pozrieme do krajského mesta. Pôjdeme smerom od Martina. Najprv sa zastavíme v Moteli Šibenice. No a potom si pôjdeme zašportovať. Či už v novej hale, alebo v legendárnej Korytnačke. A na záver nás opäť čaká bonus.
