Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Blogonovela si už žije vlastným životom. Toto je už diel šesť a pol. Ako je to možné? Nuž, Danku rozdelíme na dve časti. Lebo príbeh sa nám rozkošatil. A ešte sa nám do deja pripletie aj mysteriózny seriál Twin Peaks. Ako to? Tak.
(viem, hodil by sa tam aj lepší rým...). Koľko je hodín? Lebo dnes to bude trocha šteklivejšie. Taký trocha bizarný erotikon. Až sa bojím, že zasiahne cenzúra...
Dnes nás čaká posledné miesto nášho tripu. Musíme to urýchlene stihnúť, kým nás nezamkne tvrdý lockdown. Už na návrate z tohto ničokrásneho kraja sa zastavíme na Spiši.
Úvodom chcem zdôrazniť, že toto je v rámci mojich blogov výnimka. Doteraz som politické témy v tomto priestore neriešil. A aj teraz sa jedná skôr o profesnú záležitosť, vzdelávanie. A tam sa politike v istej forme nedá vyhnúť.
(väčšinou dávam na konci blogov obligátne Nabudúce uvidíte. Ale keď som si to teraz po sebe prečítal, myslím, že ešte nikdy som to neuviedol tak jasne...)
AKTUALIZOVANÉ 3.12. 1:46 O FOTOGRAFIU MAJKY ! (dodatočne sa našla v archíve, prosím ospravedlniť zníženú kvalitu zvuku aj obrazu)
Dnes máme v rámci východného tripu posledný skanzen. Dávnejšie som spomínal, že na skanzeny mám slabosť. Máme ich na Slovensku 14, z toho v Kraji, kde nič nie je 5.
Včera ma zarmútila jedna správa. Zarmútila, ale neprekvapila. Vo veku 60 rokov odišiel do futbalového neba Diego Armando Maradona. Jeho ruka tam je už 34 rokov...
Náš trip sa preklopil do poslednej tretiny. Dnes budeme po Zborove na prehliadke druhého hradu, aj keď v tomto Kraji ich nie je oveľa viac. Na záver nás čaká najrozľahlejší nielen u nás, ale v celej strednej Európe.
Na tieto krásne končiny mám dvojité spomienky z detstva. Nesúvisí to s mojim súčasným dvojitým videním. Hovorím o mojom detstve a detstve mojich ratolestí. V rámci toho môjho šlo o stanovačky s rodičmi a strýkovcami.
Do tretice prichádza blog, inšpirovaný diskusiou a diskutérmi. Opäť mojimi veľmi dobrými priateľmi. Pár vecí z tej diskusie pajcnem.
V poslednom čase sa mi stáva, že sa v diskusiách zjaví jeden či viac inšpiratívnych príspevkov. Minule to bolo v blogu o kamaláskach, kde otázka z diskusie „Lockdown či jesenné depka“ sa stala názvom nového blogu.
(záver voľnej trilógie). ************* Mal som teraz z príležitosti VOSR také obdobie, keď som trocha (?) bilancoval (teraz je práve polčas medzi 25. októbrom a 7. novembrom, dátumami s touto revolúciou neodmysliteľne spojenými).
Naposledy sme boli v kostolíkoch poblíž Bardejova. Najprv v Hervartove a potom v skanzene. Zabudnime teraz na kaplnku, zvonice a kostoly. Ešte len prechádzame okolo zvláštnej sošky bráničkou skanzenu a kupujeme lístky...
Naposledy sme obdivovali jedno z najkrajších miest Slovenska, Bardejov. Následne sme sa prechádzali v neďalekých Bardejovských kúpeľoch. Dnes k pokojnej atmosfére pridáme aj duchovný rozmer. Čakajú nás drevené kostolíky.
Dnešná prehliadka bude taká light. Bez nároku na nejakú komplexnosť. Totiž, keď sme v auguste absolvovali trip východné Slovensko, už som síce blogoval, ale mojou hlavnou témou boli urbexy.
Než sa pôjdeme poprechádzať po zrúcaninách hradu Zborov, známeho aj ako Makovica (v rekonštrukcii), vrátime sa k prechádzajúcich časti (ups). Pokiaľ ste ju s nami neabsolvovali, táto strastiplná cesta je povinná jazda.
To trojité ups si zatiaľ nevšímajte. Vyjasní sa na konci (bič plieska). Dávno sme neboli v Kraji, kde nič nie je. Naposledy koncom septembra vo svidníckom skanzene. Ono to čiastočne má svoju logiku.
Priznám sa, od začiatku korony som sa zaujímal (a nikdy poriadne nedozvedel), čo so psom, keby som bol pozitívne testovaný. Nuž, prišiel lockdown a sme už múdrejší.
Túto otázku som dostal ako reakciu v diskusii na Rátanie kamalások (stihol som zatiaľ jednu). A keďže ako som písal, Pali a jeho Dvorní básnici majú riešenia pre každú situáciu, požiadal som o radu.
