Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Dnes sa pozrieme do krajského mesta. Pôjdeme smerom od Martina. Najprv sa zastavíme v Moteli Šibenice. No a potom si pôjdeme zašportovať. Či už v novej hale, alebo v legendárnej Korytnačke. A na záver nás opäť čaká bonus.
Stojím pred dverami, ktoré sú o poschodie nižšie ako tie bočné na recepciu. Podľa tabule nad vchodom vstupujeme do reštaurácie pohoda. Nápis na skle informuje, že tam je aj rovnomenná kaviareň.
Tak sme sa vrátili na Kysuce. Tentoraz ale volíme inú cestu. Nie smerom na Bytču a Makov, ale na Čadcu. V Radoli odbočujeme doprava. Náš cieľ je moderný horský hotel Hájnice v Hornom Vadičove. Alebo ak chcete, hotel Tini.
Aktuálne ovládli politickú scénu (ne)plagiáty našich politických verchušiek. Dvaja z najvyšších už čelili odvolávaniu, jeden dokonca navrhol sám seba. A čo sme my horší ako naši vyvolení???
Minule sme boli na Kysuciach. Ešte sa na tam vrátime v rámci krátkeho hotelového tripu. Teraz sa presunieme do bývalých kúpeľov v Belušských Slatinách.
Naposledy sme sa prechádzali v opustenom parku chátrajúceho kaštieľa. Nezachránili ho ani nové pavilóny.
Vážený pán Droppa. Možno sa čudujete, prečo Vám píšem. A možno ani nie. Vysvetlím v závere. Začnem trocha zoširšia. Nie každý čitateľ je možno v obraze.
Dnes našu návštevu areálu bývalej psychiatrickej liečebne ukončíme. Prezreli sme si schátraný kaštieľ a nový pavilón, ktorý je predsa len v lepšom stave. Nič to nemení na veci, že je tiež nepoužívaný a jeho osud je vo hviezdach...
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Už obligátna formulka pre nových „prišelcov“ do našich Černobyľov. Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch.
Vysvetlivka pre tých, ktorí na moje Černobyle zablúdili prvýkrát. Stáli čitatelia už vedia. Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie.
Minule sme boli na Martinskych holiach. Dnes sa zastavíme v malebnej obci Zbyňov, ležiacej medzi Rajeckými Teplicami a Žilinou. Dnes má len niečo viac ako 800 obyvateľov. Ale nie tak dávno ich tu rok čo rok bývalo podstatne viac.
Stalo sa pri raňajkách. Chystal som si hemendex. A vajíčko na mňa. Naozaj ma musíš dať na panvicu? Ja že a ako inak? No daj si hemendex, bez šunky a bez vajíčka, len tak s chlebíkom.
Najskôr pár viet k nadpisu. Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďaľších rokoch.
Nikdy som sa nenazdal, že budem jeho súčasťou. Či on mojou? Ale poporiadku. Pred desiatimi rokmi som bol na operácii šedého zákalu.
Nie je dôležité kedy (povedzme, že v jednu koronoveľkonočnú nedeľu). Nie je dôležité kde (povedzme, že v jednom okrese - ako inak v tieto Sviatky). Nie je dôležitý cieľ. Tým cieľom je samotná cesta. Nezvyčajne suchá a prašná...
U mňa spojené s Bratislavou. Mesto, kde som prežil 8 rokov. Nechýbalo veľa, a dnes by som bol Bratislavčan. Pozor, nie Blavák. Na to boli domáci citliví... Dnes nasadneme na stroj času.
