Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Minule sme sa naladili na vojenskú nôtu. Ešte chvíľu v nej zostaneme. Dnes navštívime Svidník. Najprv Pamätník sovietskej armády a potom Park bojovej techniky, nachádzajúci sa hneď vedľa areálu Vojenského historického múzea.
Na chvíľu preruším putovanie po Slovenských Černobyľoch. Zásluhou situácie okolo Covidu nás v lete namiesto Chorvátska čakal trip do kraja, kde podľa bývalého premiéra nič nie je. Nuž, my sme získali iné skúsenosti.
Po skončení Fiktívnej súdnej siene si všetci zaslúžime relax. Aj keď až taká pohodička to nebude. Ja som ho pôvodne nechcel dávať. Aj som sa Monsieura Chiena (alias Martina Droppu) pýtal, keď vyčíňal v pietnej sieni Osvienčimu.
Fiktívna súdna sieň skončila. Ďakujem všetkým prítomným (v čase skočenia pojednávania to bolo takmer 450 divákov v rámci každého dňa a okolo 150 svedeckých výpovedí).
Vitajte na pokračovaní pojednávania. Pozerám, že súdna sieň už skoro nestačí, sú vás už skoro štyri stovky. Skôr než začneme, odporúčam všetkým (ale najmä novým v obecenstve) pozrieť spisy k prípadu.
Bude to pojednanie o plagiátoch, vykrádaní zdrojov, porušovaniu kódexov (a potrebe ich novelizácie), zdrojovaní fotografií, malých aj väčších klamstvách, anonymných nickoch, vlasteneckých turistoch aj nedeľnom leče...
Mám za sebou sériu trinástich článkov o tzv. slovenských Černobyľoch. Tento do aktuálnej série nepatrí. Po prvé, nie je slovenský, presunieme sa na sever. A po druhé, pojem Osvienčim (alebo Auschwitz) je starší ako Černobyľ.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Dnes sa pozrieme do krajského mesta. Pôjdeme smerom od Martina. Najprv sa zastavíme v Moteli Šibenice. No a potom si pôjdeme zašportovať. Či už v novej hale, alebo v legendárnej Korytnačke. A na záver nás opäť čaká bonus.
Stojím pred dverami, ktoré sú o poschodie nižšie ako tie bočné na recepciu. Podľa tabule nad vchodom vstupujeme do reštaurácie pohoda. Nápis na skle informuje, že tam je aj rovnomenná kaviareň.
Tak sme sa vrátili na Kysuce. Tentoraz ale volíme inú cestu. Nie smerom na Bytču a Makov, ale na Čadcu. V Radoli odbočujeme doprava. Náš cieľ je moderný horský hotel Hájnice v Hornom Vadičove. Alebo ak chcete, hotel Tini.
Aktuálne ovládli politickú scénu (ne)plagiáty našich politických verchušiek. Dvaja z najvyšších už čelili odvolávaniu, jeden dokonca navrhol sám seba. A čo sme my horší ako naši vyvolení???
Minule sme boli na Kysuciach. Ešte sa na tam vrátime v rámci krátkeho hotelového tripu. Teraz sa presunieme do bývalých kúpeľov v Belušských Slatinách.
Naposledy sme sa prechádzali v opustenom parku chátrajúceho kaštieľa. Nezachránili ho ani nové pavilóny.
Vážený pán Droppa. Možno sa čudujete, prečo Vám píšem. A možno ani nie. Vysvetlím v závere. Začnem trocha zoširšia. Nie každý čitateľ je možno v obraze.
Dnes našu návštevu areálu bývalej psychiatrickej liečebne ukončíme. Prezreli sme si schátraný kaštieľ a nový pavilón, ktorý je predsa len v lepšom stave. Nič to nemení na veci, že je tiež nepoužívaný a jeho osud je vo hviezdach...
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Už obligátna formulka pre nových „prišelcov“ do našich Černobyľov. Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch.
