Miroslav Galovič
Kde nebolo, tam nebolo... (1/?) (prosím nepliesť s Krajom, kde nič nebolo).
Lebo tu toho je celkom dosť. Dnes napríklad domček, ktorý je šenk a zároveň logopedická poradňa. Zaujímavý podnikateľský zámer, čo poviete.
Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Lebo tu toho je celkom dosť. Dnes napríklad domček, ktorý je šenk a zároveň logopedická poradňa. Zaujímavý podnikateľský zámer, čo poviete.

Náš trip sa preklopil do poslednej tretiny. Dnes budeme po Zborove na prehliadke druhého hradu, aj keď v tomto Kraji ich nie je oveľa viac. Na záver nás čaká najrozľahlejší nielen u nás, ale v celej strednej Európe.

Na tieto krásne končiny mám dvojité spomienky z detstva. Nesúvisí to s mojim súčasným dvojitým videním. Hovorím o mojom detstve a detstve mojich ratolestí. V rámci toho môjho šlo o stanovačky s rodičmi a strýkovcami.

Do tretice prichádza blog, inšpirovaný diskusiou a diskutérmi. Opäť mojimi veľmi dobrými priateľmi. Pár vecí z tej diskusie pajcnem.

V poslednom čase sa mi stáva, že sa v diskusiách zjaví jeden či viac inšpiratívnych príspevkov. Minule to bolo v blogu o kamaláskach, kde otázka z diskusie „Lockdown či jesenné depka“ sa stala názvom nového blogu.

(záver voľnej trilógie). ************* Mal som teraz z príležitosti VOSR také obdobie, keď som trocha (?) bilancoval (teraz je práve polčas medzi 25. októbrom a 7. novembrom, dátumami s touto revolúciou neodmysliteľne spojenými).

Naposledy sme boli v kostolíkoch poblíž Bardejova. Najprv v Hervartove a potom v skanzene. Zabudnime teraz na kaplnku, zvonice a kostoly. Ešte len prechádzame okolo zvláštnej sošky bráničkou skanzenu a kupujeme lístky...

Naposledy sme obdivovali jedno z najkrajších miest Slovenska, Bardejov. Následne sme sa prechádzali v neďalekých Bardejovských kúpeľoch. Dnes k pokojnej atmosfére pridáme aj duchovný rozmer. Čakajú nás drevené kostolíky.

Dnešná prehliadka bude taká light. Bez nároku na nejakú komplexnosť. Totiž, keď sme v auguste absolvovali trip východné Slovensko, už som síce blogoval, ale mojou hlavnou témou boli urbexy.

Než sa pôjdeme poprechádzať po zrúcaninách hradu Zborov, známeho aj ako Makovica (v rekonštrukcii), vrátime sa k prechádzajúcich časti (ups). Pokiaľ ste ju s nami neabsolvovali, táto strastiplná cesta je povinná jazda.

Pri významných číslovaných udalostiach či výročiach človek zvykne bilancovať. Takou udalosťou a zároveň výročím je pre mňa VOSR. Pozor – nie tá fejková VNSR, ale originál ruská z októbra.

To trojité ups si zatiaľ nevšímajte. Vyjasní sa na konci (bič plieska). Dávno sme neboli v Kraji, kde nič nie je. Naposledy koncom septembra vo svidníckom skanzene. Ono to čiastočne má svoju logiku.

Priznám sa, od začiatku korony som sa zaujímal (a nikdy poriadne nedozvedel), čo so psom, keby som bol pozitívne testovaný. Nuž, prišiel lockdown a sme už múdrejší.

Túto otázku som dostal ako reakciu v diskusii na Rátanie kamalások (stihol som zatiaľ jednu). A keďže ako som písal, Pali a jeho Dvorní básnici majú riešenia pre každú situáciu, požiadal som o radu.

Po dokončení prvej série Slovenských Černobyľov sa trocha nakopilo. Na dokončenie čaká 13-dielna séria z Kraja, kde nič nie je. Plus štrnásty, ktorý premostí naspäť k Černobyľom.

Niekto zhora skríkol zhasni. Odtrhol mi lístok na sny. A ja predtým, ako zaspím, rátam svoje kamalásky... (Boris Filan)

Naposledy sme púť za drevenými kostolmi zakončili vo Svidníku. Pozreli sme si gréckokatolícku cerkev z Novej Polianky, ktorá sa nachádza v tunajšom skanzene. A keď už sme tu, bolo by škoda nepozrieť si aj ďalšie objekty.

Toto je „súkromná“ medzihra medzi dvoma sériami Slovenských Černobyľov. Výber strojov a prístrojov, ktoré už neslúžia svojmu účelu.

Už nejaký čas sa „motáme“ vo svidníckom priestore. Doteraz sme sa však venovali najmä vojenským operáciám a technike. Dnes zmeníme žáner. Pozrieme do drevených kostolov.

Pán Paculík z našej korešpondencie vie, že som sa už pánom Droppom nemienil zaoberať. Keďže pán Droppa ale k svojmu blogu ktorého názov parafrázujem nepovolil diskusiu, skúsim stručne reagovať týmto spôsobom.