Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Po určitých komplikáciách sa vraciame do kúpeľov v Korytnici. Pokiaľ ste tu prvý raz, odporúčam (aby ste mali komplexný obraz) absolvovať aj prvý okruh.
Po viac ako polroku sa vraciame druhou sériou k Slovenským Černobyľom. Pre osvieženie pamäte si môžete pozrieť rekapituláciu prvej série. Potom ešte vyšiel Černobyľ na severe - Osvienčim a dve medzihry medzi sériami.
V poslednej dobe sme priam zaplavení negatívnymi správami a informáciami. Odvšadiaľ sa na nás valia vlny pandémie a ako ich dôsledok stovky obetí na životoch. Ale nie o tom bude tento článok.
Dnes uzavrieme lúčanskú tetralógiu. Po živote sťa na zámku, galérii a lese (a chronologicky predsunutom vodopáde a diviačej obore) zakončíme vandrovkou.
Vitajte v Lúčkach už po druhýkrát. Vlastne tretí, lebo sme sa už trocha túlali aj v okolí. A ešte sa neskôr trocha budeme túlať :-).
Požičal som si legendárnu hlášku z filmu Pahorok. Filmuznalí ale vedia, v akom kontexte je tam ten výrok použitý.
Toto auto je už pasienkový inventár. Prvýkrát sme ju objavili v júli minulého roka. To sa zjavila ako vedľajší produkt pri kysuckých Černobyľoch.
Titulok je pajcnutý od Milouša Jakeša. Vyriekol ho tesne pred nežnou revolúciou, keď ostal ako kôl v plote na margo umelcov, ktorí začali režimu robiť problémy. (Viac takýchto skvostov uvádza wikipédia)
Je reč o nás, diskutéroch a blogeroch v tomto priestore. A našom vzťahu k redakcii. A hlavne redakcie k nám. Podnetom k článku je stav, keď blogeri, ktorí nemajú predplatné, nemôžu v súčasnosti diskutovať pod vlastnými blogmi.
(všetko so všetkým súvisí). Nie, dnes nebude reč o nebohom generálovi (ak, tak len okrajovo). Nie je tam for, ale go to (viem, kostrbato a lámane). A v zátvorke vysvetlenie.
Ak ste s nami neboli v predchádzajúcich častiach, môžete to napraviť. Treba sa vrátiť na začiatok SnehoLesa.
Nedávno sme boli spolu v netradičnom SídliskoLese. Tam som spomenul, že v poslednom čase vnímam les trocha inak (pod vplyvom istých okolností a udalostí, ktoré sa v nedávnom čase udiali).
Pred nedávnom (či dávnom? V tom lockdowne mi príde čas akýsi deformovaný...) sme sa už s beštiou blogovenčili. Jeseň bola na vrchole síl, kde som pozrel bola sama žltá. Pamätáte?
Čaute, kamoši. Možno sa na mňa pamätáte, boli sme aj s koktavým čuníkom v takom lesnom šenku, kde mala svoju ambulanciu aj logopedička pani sova.
Voľnú trilógiu (prvé dve časti boli v Terchovej) ukončíme dnes túrou na pomerne málo známy vrch Žihľavník. Tým sa aj na nejaký čas rozlúčime s turistikou, keďže naša bublina praskla a časť pokračuje už po vlastnej osi.
Okresné lockdowny obmedzili mnohých turistiky chtivých nadšencov. Pre žilinský okres to našťastie až tak neplatí, je kde vyraziť. V sobotu sme navštívili Terchovú. V prvej časti sme absolvovali rozhľadňu Terchovské srdce.
V rámci okresného lockdownu sme v sobotu zamierili na turistiku do Terchovej. No, turistiku. Skôr na vychádzku, spájajúcu dve zaujímavosti – rozhľadňu Terchovské srdce a netypickú kalváriu. A cestou sa pristavíme aj pri kostole.
Dnes budem stručný. Až nemusíme do diskusie dlhé míle ako keď sme mali Bilancova(nie:-). To rolovanie bol never ending story.
Po troch túrach v závere roka (mladšia polovica štyroch, urobila ešte Minčol) sme sa vybrali na prvú turistiku v novom roku. Tentoraz menej náročný prechod z Rajeckých Teplíc do Porúbky s dvoma vrcholovými cieľmi.
Minule bola v jednej onlajn súťaži, ktorej sa naša bublina zúčastňuje, zaujímavá úloha. Autor prehnal slovenské porekadlá cez Google translator sem a tam medzi slovenčinou a angličtinou.
