Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Dnes uzavrieme lúčanskú tetralógiu. Po živote sťa na zámku, galérii a lese (a chronologicky predsunutom vodopáde a diviačej obore) zakončíme vandrovkou.
Vitajte v Lúčkach už po druhýkrát. Vlastne tretí, lebo sme sa už trocha túlali aj v okolí. A ešte sa neskôr trocha budeme túlať :-).
Požičal som si legendárnu hlášku z filmu Pahorok. Filmuznalí ale vedia, v akom kontexte je tam ten výrok použitý.
Toto auto je už pasienkový inventár. Prvýkrát sme ju objavili v júli minulého roka. To sa zjavila ako vedľajší produkt pri kysuckých Černobyľoch.
Titulok je pajcnutý od Milouša Jakeša. Vyriekol ho tesne pred nežnou revolúciou, keď ostal ako kôl v plote na margo umelcov, ktorí začali režimu robiť problémy. (Viac takýchto skvostov uvádza wikipédia)
Je reč o nás, diskutéroch a blogeroch v tomto priestore. A našom vzťahu k redakcii. A hlavne redakcie k nám. Podnetom k článku je stav, keď blogeri, ktorí nemajú predplatné, nemôžu v súčasnosti diskutovať pod vlastnými blogmi.
(všetko so všetkým súvisí). Nie, dnes nebude reč o nebohom generálovi (ak, tak len okrajovo). Nie je tam for, ale go to (viem, kostrbato a lámane). A v zátvorke vysvetlenie.
Ak ste s nami neboli v predchádzajúcich častiach, môžete to napraviť. Treba sa vrátiť na začiatok SnehoLesa.
Nedávno sme boli spolu v netradičnom SídliskoLese. Tam som spomenul, že v poslednom čase vnímam les trocha inak (pod vplyvom istých okolností a udalostí, ktoré sa v nedávnom čase udiali).
Pred nedávnom (či dávnom? V tom lockdowne mi príde čas akýsi deformovaný...) sme sa už s beštiou blogovenčili. Jeseň bola na vrchole síl, kde som pozrel bola sama žltá. Pamätáte?
Čaute, kamoši. Možno sa na mňa pamätáte, boli sme aj s koktavým čuníkom v takom lesnom šenku, kde mala svoju ambulanciu aj logopedička pani sova.
Voľnú trilógiu (prvé dve časti boli v Terchovej) ukončíme dnes túrou na pomerne málo známy vrch Žihľavník. Tým sa aj na nejaký čas rozlúčime s turistikou, keďže naša bublina praskla a časť pokračuje už po vlastnej osi.
Okresné lockdowny obmedzili mnohých turistiky chtivých nadšencov. Pre žilinský okres to našťastie až tak neplatí, je kde vyraziť. V sobotu sme navštívili Terchovú. V prvej časti sme absolvovali rozhľadňu Terchovské srdce.
V rámci okresného lockdownu sme v sobotu zamierili na turistiku do Terchovej. No, turistiku. Skôr na vychádzku, spájajúcu dve zaujímavosti – rozhľadňu Terchovské srdce a netypickú kalváriu. A cestou sa pristavíme aj pri kostole.
Dnes budem stručný. Až nemusíme do diskusie dlhé míle ako keď sme mali Bilancova(nie:-). To rolovanie bol never ending story.
Po troch túrach v závere roka (mladšia polovica štyroch, urobila ešte Minčol) sme sa vybrali na prvú turistiku v novom roku. Tentoraz menej náročný prechod z Rajeckých Teplíc do Porúbky s dvoma vrcholovými cieľmi.
Minule bola v jednej onlajn súťaži, ktorej sa naša bublina zúčastňuje, zaujímavá úloha. Autor prehnal slovenské porekadlá cez Google translator sem a tam medzi slovenčinou a angličtinou.
Dávate si novoročné predsavzatia? A ak áno, dokedy ich dodržiavate? Nuž, ja už len také základné, ktoré by sa snáď pri troche snahy dali dodržať. * poznámka: ilustračné obrázky sú z webu, väčšina z portálu pinterest.com
Trilógiu medzisviatočných túr ukončujeme výstupom na Čipčie. Ale prisahám, že tento rok ma už na ďalšiu turistiku nikto neukecá...
PF 2021 prichádza po tretíkrát (a mám obavy, že nie naposledy. Veď ešte čaká Silvester). Viem, čo si mnohí myslíte. Tomu už asi totálne preplo...
