Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Moja obľúbená blogerka Irenka Šimuneková v čase uzavretého medziokresného Schengenu preskúmala svoj miniokres do posledného detailu :-). Ja som skúmal v rámci venčenia ešte menší územný celok - sídlisko a priľahlý lesopark.
Dnes pokračujeme v skúmaní bezodnej studnice opustených budov a areálov už 16-tou časťou. Pozrieme si areál bývalého hutného závodu (fotografie zo septembra 2020) a v rámci prehliadky si stručne priblížime históriu trustu.
Tak nám redakcia dala darček. Taký danajský – redizajn diskusií. Aj keď neviem, čo bolo na starom dizajne zlé (pravda, dali sa nejaké drobnosti vylepšiť), ale takéto tsunami? Čím sme si to, milé SME, zaslúžili?
Alebo ako začínajúci stredoškoláci z malého mesta prvýkrát vymenili maľované vajíčka a finančné bonusy za pestrofarebnú alkoholovú smršť. Na záver bude Poéma pofidérnej umeleckej kvality s erotickým nádychom.
Po určitých komplikáciách sa vraciame do kúpeľov v Korytnici. Pokiaľ ste tu prvý raz, odporúčam (aby ste mali komplexný obraz) absolvovať aj prvý okruh.
Po viac ako polroku sa vraciame druhou sériou k Slovenským Černobyľom. Pre osvieženie pamäte si môžete pozrieť rekapituláciu prvej série. Potom ešte vyšiel Černobyľ na severe - Osvienčim a dve medzihry medzi sériami.
V poslednej dobe sme priam zaplavení negatívnymi správami a informáciami. Odvšadiaľ sa na nás valia vlny pandémie a ako ich dôsledok stovky obetí na životoch. Ale nie o tom bude tento článok.
Dnes uzavrieme lúčanskú tetralógiu. Po živote sťa na zámku, galérii a lese (a chronologicky predsunutom vodopáde a diviačej obore) zakončíme vandrovkou.
Vitajte v Lúčkach už po druhýkrát. Vlastne tretí, lebo sme sa už trocha túlali aj v okolí. A ešte sa neskôr trocha budeme túlať :-).
Požičal som si legendárnu hlášku z filmu Pahorok. Filmuznalí ale vedia, v akom kontexte je tam ten výrok použitý.
Toto auto je už pasienkový inventár. Prvýkrát sme ju objavili v júli minulého roka. To sa zjavila ako vedľajší produkt pri kysuckých Černobyľoch.
Titulok je pajcnutý od Milouša Jakeša. Vyriekol ho tesne pred nežnou revolúciou, keď ostal ako kôl v plote na margo umelcov, ktorí začali režimu robiť problémy. (Viac takýchto skvostov uvádza wikipédia)
Je reč o nás, diskutéroch a blogeroch v tomto priestore. A našom vzťahu k redakcii. A hlavne redakcie k nám. Podnetom k článku je stav, keď blogeri, ktorí nemajú predplatné, nemôžu v súčasnosti diskutovať pod vlastnými blogmi.
(všetko so všetkým súvisí). Nie, dnes nebude reč o nebohom generálovi (ak, tak len okrajovo). Nie je tam for, ale go to (viem, kostrbato a lámane). A v zátvorke vysvetlenie.
Ak ste s nami neboli v predchádzajúcich častiach, môžete to napraviť. Treba sa vrátiť na začiatok SnehoLesa.
Nedávno sme boli spolu v netradičnom SídliskoLese. Tam som spomenul, že v poslednom čase vnímam les trocha inak (pod vplyvom istých okolností a udalostí, ktoré sa v nedávnom čase udiali).
Pred nedávnom (či dávnom? V tom lockdowne mi príde čas akýsi deformovaný...) sme sa už s beštiou blogovenčili. Jeseň bola na vrchole síl, kde som pozrel bola sama žltá. Pamätáte?
Čaute, kamoši. Možno sa na mňa pamätáte, boli sme aj s koktavým čuníkom v takom lesnom šenku, kde mala svoju ambulanciu aj logopedička pani sova.
Voľnú trilógiu (prvé dve časti boli v Terchovej) ukončíme dnes túrou na pomerne málo známy vrch Žihľavník. Tým sa aj na nejaký čas rozlúčime s turistikou, keďže naša bublina praskla a časť pokračuje už po vlastnej osi.
Okresné lockdowny obmedzili mnohých turistiky chtivých nadšencov. Pre žilinský okres to našťastie až tak neplatí, je kde vyraziť. V sobotu sme navštívili Terchovú. V prvej časti sme absolvovali rozhľadňu Terchovské srdce.
