Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
V tomto sedemdielnom miniseriáli sa pozrieme na Prahu trocha netradične. Nepôjdeme po tých najvychýrenejších pamiatkach v centre mesta, Staromák, orloj či Karlův most prejdeme len tak báj z véj, aby sme neboli úplní ignoranti.
Ako ste už zistili, prvá časť dezolátov vznikla akosi omylom :-). Pôvodne zamýšľaný obsah je toto tu. A teda budem sa snažiť nerozptyľovať a hlavne menej "kecať". Budú hovoriť hlavne fotografie.
(ťukané útržkovito do smartfónu v návlekoch a s respirátorom uplynulé dva dni v útulných bielych špitálskych čakárňach. Cukrológ, prostatológ, očiarka, zubárka... Skompletované a doplnené z fotoarchívu dnes už v pohode domova).
Prečo štvrtá? A kde sú prvé tri? (čítajte ďalej)... Politické témy nie sú mojou doménou. Na tom sa nič nemení. Avšak občas zaúraduje "veľký inšpirátor" a téma je na svete. Dnes uzavriem voľnú politickú trilógiu.
Prvý raz som publikoval fotografie z decembra 2019. Druhú návštevu ste so mnou absolvovali v júni minulého roka. To už prebiehali rekonštrukčné práce. No a po roku sme tu opäť. Zvedaví, ako pokračujú. Zdá sa, že zámok sa vracia.
Dnes sa s Vrátnou zatiaľ rozlúčime. Sme na autobusovej konečnej, ďalej už buď po svojich (ako ste šli so mnou na Grúň, keďže stará lanovka nič negarantuje), alebo tentoraz už funkčnou lanovkou. Pekne v závetrí modernej kabínky.
Naposledy sme preskúmali obe stanice zrušeného vleku na Grúň. Mojim ďalším cieľom je veľká žltá budova. Je pomerne nová, ale nikdy nebola funkčná. Podľa informácie turistu z Grúňa sa jedná o bývalú reštauráciu Pod Sokolím.
Inventúra mojej stovky na blogovisku začala v prvej časti tohoto zamyslenia. Táto druhá časť už bude konkrétna. Jedak predstavím TOP TEN z tej stovky, podľa čítanosti (posledné dva dni boli zvlášť dramatické v boji o bronz).
Nepotrpím si na štatistiky. Ale stovka je stovka, a preto sa trocha zastavím a urobím malú inventúru. Prvý článok som napísal 20. januára 2020. Teda zajtra tomu bude rok a pol. Priemerne to vychádza 5 a pol článku mesačne.
Ešte pred 25-timi rokmi by sme nemuseli snívať, pohodlne by sme sa vyviezli. Dnes musíme ísť pešo, máme na výber medzi dvoma trasami. Dôvod je v dnešnom stave lanovky, popísanom v súbežnom blogu. Zvolili sme si tú ľahšiu.
V rámci černobyľského seriálu je toto druhá horská lanovka. Prvá bola v úplne prvej časti - sedačka z Podstrání na Martinské hole. Spomínal som ju aj nedávno v článku Hole Martinské (vysielače, veže, lyžovačka a chaty, chaty...).
Moje blogovanie sa pomaly ale isto blíži k počtu 100 článkov. Dominujú v ňom série, najmä Slovenské Černobyle či minuloročný pandemický trip v kraji, kde nič nie je. Tretiu pozíciu zaberajú turistické články.
S Martinkami som sa zoznámil pomerne neskoro, na lyžiaráku z výšky. Celkom tvrdo, vysypal som sa na hornej stanice lanovky zo sedačky, keďže som nezvládol koordináciu batoha na bruchu, lyží a vlastného tela.
Myšlienku napísať blog o Cimrmanoch som v hlave nosil už dlho. Tento rok je špeciálny v tom, že „náhradný principál“ (po Járovi a Láďovi) Zdeněk Svěrák oslávil 85 rokov. Dnes pokračujeme druhou časťou, kde zmapujeme prvé tri hry.
Tie bizáry na prvý pohľad nevidno. Veď majstri Kanada, striebro Fíni, bronz USA. Klasika, ničím sa nelíšiaca od minulých šampionátov.
Myšlienku napísať blog o Cimrmanoch som v hlave nosil už dlho. Tento rok je špeciálny v tom, že „náhradný principál“ (po Járovi a Láďovi) Zdeněk Svěrák oslávil 85 rokov.
A ako bonus bude igráčik Jožko. Ako vzorka zmýšľania Igorkových najvernejších z pieskoviska. Prvé dve hračky už naše chlapčisko omrzeli. Už ich veľmi ani nespomína. Lebo tuší, že porušil pravidlá (nevie isto, lebo ich nečítal).
Teda nie je ani žltý a ani štvorček. Ale plní jeho funkciu - informuje, kto reagoval na vaše príspevky. Trocha kostrbato, ako keď sa pravou rukou škriabete za ľavým uchom, ale zvyknete si.
Pred vyše týždňom sme sa prechádzali pomedzi sídliskové záhradky. To sme šli s beštyjou po tradičnom okruhu.
O novej akcionárskej štruktúre vydavateľstva a podpore nezávislej žurnalistiky. Píše aj o tom, že stoja o našu priazeň. Lebo bez čitateľov nemá ich práca zmysel ani hodnotu. Patrí sa odpovedať. A zakomponovať tam aj redizajn.
