Miroslav Pijak
Obycajne sisky
Priznam sa, ze sisky nikdy nepatrili k dezertom, alebo nedajboze hlavnym jedlam (vid skolka), ktore by ma gastronomicky vzrusovali. Proste kus mastneho cesta, ktore sa v pripade najvacsej nudze da zjest. Ale v kaviarni som si ich nedaval, vacsinou som ich odmietal, lebo olizovat si z toho prsty od cukru mi na verejnosti nezdalo uplne "in" :)) a pri mojom stasti by som urcite zahryzol do opacnej strany, ako je diera od striekacky na plnenie lacnej marmelady. Zaroven som mal napamati, ako sa nam to raz podujala robit mama. Vtedy bola kuchyna zadymena este dva dni potom a mama z oleja vyberala ciernohnede gulky velkosti vlasskeho orecha (tiez podobnej tvrdosti), z ktorych, pokial sa ich podarilo rozkrojit, vytekal prepaleny olej podivnej farby :))). V podstate som so siskami existoval v stave neutocenia a s vedomim, ze sa tak nejak v noci vyliahnu v regale obchodu. Domnieval som sa, ze obycajny smrtelnik ich nemoze nikdy doma vyrobit. Az raz.... na akejsi akcii u nas v hoteli som ochutnal malicke nadychane sisticky plnene malinovym dzemom, v ktorom iskrili malinove semiacka... a zachutili.